Nové dizajny pri freeride doskách

» Návrat

Uverejnenil:	25.10.2013 9:49
Autor:	Stanislav Kiss, nick: S.K.
Počet zobrazení:	3221

Keď sa pred asi 4 rokmi objavila na trhu doska Starboard Atom, skoro nikto si ju nevšimol. A ani nekúpil. Pritom to po dlhých rokoch bol pre freeride dosky konečne nový vietor vejúci správnym smerom. Doska bola výrazne širšia a hlavne tenšia než väčšina dosiek porovnateľného objemu. Možno jej trochu uškodilo aj príliš odvážne marketingové nastavenie, kedy sa ju Starboard pokúsil súčasne promovať aj ako dosku na jazdenie bez pútiek, ktoré sa výrazne presadzuje pri kitesurfingu.

Rovnakým smerom sa nevydali našťastie sami. S približne rovnakým shape-om (tvarom) dosky prišiel pred 2-3 rokmi na trh aj Roberto Ricci so svojimi doskami „Firemove“. Ako známy mág marketingu tému uchopil lepšie a doska je dodnes na trhu. Posledné leto som už videl na vode podobné modely od ďalších veľkých značiek (JP Magic, Fanatic Gecko, Exocet.. a opäť Starboard Atom!) chystané pre modelový rok 2014. Koncept sa osvedčil a predpokladám, že najbližší rok už všetci významnejší výrobcovia v segmente freeride dosiek zaradia podobné modely do ponuky. Keďže doteraz najväčšie značky takúto dosku v ponuke nemali, tak aj v testoch zatiaľ nemohli vyniknúť, keďže však už aj veľké značky (ktoré radi „radia“ pri testoch a koncipovaní ich výsledkov..) takéto dosky majú, je dôvodné očakávať, že aj v mienkotvorných testoch tieto dosky dostanú primeraný priestor dokázať svoje výhody. Na prospech väčšiny freeriderov.

A bolo už načase. Posledný vývojový skok zaznamenali freeride dosky okolo roku 2000, keď prišiel na trh prvý Bic Techno so šírkou 69cm a celkovým nastavením pohodovejšej dosky, než dovtedy bolo vo freeride kategórii zvykom. Ďalších viac ako 10 rokov boli prakticky všetky dosky v tomto segmente kópiami tohto konceptu, s len malými evolučnými zmenami. Takže „hurá“, konečne prichádza opäť niečo skutočne nové, kde zmena nespočíva len v nových farbách a marketingových ľúbivých heslách.

Osobne som si všimol tento typ dosky pred 3 rokmi u známeho kouča Jema H. (známeho aj z československého časopisu Windsurfer). Bol jeden z prvých, ktorý túto dosku začali používať. Pritom Jem ovláda freeride techniky jazdy snáď najlepšie na celom našom surfovom svete.. určite najlepšie, ako som kedy ja vôbec videl (a jeho prístup a metodika je aj pre nás v Board Academy veľmi dobrou inšpiráciou) . Pred spomínanými 3 rokmi bola jeho RRD Firemove exotom, posledné leto už väčšina jeho žiakov sa učila jiby práve na týchto doskách.

V čom sa tieto dosky líšia od doterajších freeride modelov?

Čo sa týka dizajnu, tak nové dosky sú výrazne širšie než zvyčajne za posledných asi 10 rokov boli a dodnes aj sú „konvenčné“ freeride dosky. Pri rovnakom výtlaku sú širšie až asi o 10%. Dosky s objemom 110 litrov majú šírku ca 75cm, 120-litrové až viac ako 80cm. Pri tejto šírke si shaperi môžu dovoliť dosky spraviť výrazne tenšie, v priemere o asi 2-3cm. A to je asi najvýznamnejší rozdiel. Kým doterajšie freeride dosky mali bežne max. hrúbku ca 13-14 cm, nové dizajny majú max. hrúbku niekde okolo 10-11,5cm, čo je veľký rozdiel v pocite jazdca, ktorý takto stojí na doske nižšie. Vďaka väčšej šírke, ktorá významne podporuje nástup dosky do sklzu aj pri pasívnejšom spôsobe jazdy (teda bez pumpovania), si mohli dizajnéri dovoliť dlhšiu rovnú klznú plochu v zadnej časti a výraznejšie „V“ dna. Oba tieto prvky významne podporujú kontrolovateľnosť dosky, najmä v hraničných podmienkach v silnejšom vetre. Tiež v tak obľúbenom čope. A vďaka väčšej maximálnej šírke má doska pozdĺžne zaoblenejšie hrany. Tieto sú pri celkovo redukovanej hrúbke tiež tenšie, čo zase zlepšuje manévrovateľnosť. Tieto technické detaily nemusia samozrejme zaujímať každého, dôležité sú výrazne priaznivejšie jazdné vlastnosti. Aj podľa našich skúseností z BOARD ACADEMY vieme, čo je pre freeride jazdcov najdôležitejšie. Je to schopnosť dosky podporiť nástup do sklzu, kontrola dosky pri silnejšom vetre a harmonický a kľudný prejazd halzy v sklze. A práve toto nové dizajny významne podporujú. Vďaka väčšej šírke sú dokonca stabilnejšie aj v nesklzovom režime.

Samé pozitíva? Majú dosky aj nejaké negatíva? Prakticky podľa mňa významnejšie nie, aj keď teoreticky sú staršie dizajny možno „o chlp“ rýchlejšie, najmä v silnejšom vetre. Táto teoretická výhoda teoreticky vyššej rýchlosti bola a je (podľa môjho názoru) v freeride oblasti príliš preceňovaná a na škodu bežných jazdcov. Podľa dostupných štatistík sa veľká väčšina kupujúcich (najmä na významných WS trhov v Nemecku a Francúzsku) riadi práve výsledkami v testoch. A kto by už nechcel byť prvý v sklze a najrýchlejší? Keďže dosky sú testované vždy so sériovou finkou, tak výrobcovia k doskám boli nútení dodávať veľké finky, nezriedka 45-50cm a viac, aby doska v testoch práve v týchto disciplínach obstála. Už menej sa mnohí kupujúci zamýšľajú nad tým, že testovací jazdci sú vyšportovaní profíci, tráviaci nezriedka 300 dní v roku na vode, ktorí dosky testovali často v extrémnom trime, s pútkami vzadu a vonku na hrane. A tiež s veľkými plachtami, často aj nad 8m2, nezriedka na hranici preplachtenia. Podľa môjho názoru, kto už má primeranú jazdeckú techniku a kondíciu, aby takto dokázal vyžmýkať z dosky maximum, tak si môže rovno zvoliť športovú freerace alebo slalomovú dosku a ísť takto priamo do vyššieho intervalu rýchlostí... Jednoducho, publikované testové výsledky boli často vyjazdené profíkmi v režime, ktorý sa v praxi rekreačného freeridera neobjavuje. Aj keď predávanie snov do istej (nemalej) miery patrí do náplne práce marketérov, myslím si, že si, že našou úlohou inštruktorov a trénerov je prísť s pohľadom, orientovaným nie na predaj dosiek, ale ako klub a tréneri to vidíme z pohľadu užívateľských vlastností a vhodnosti pre našich jazdcov.

Práve nové dizajny tieto potreby zohľadňujú. Nové širšie dosky lepšie fungujú aj s kratšími finkami (až o 10cm, čo je pri finke veľmi veľa!), tiež s menšími plachtami (5-7m2), rýchlejšie idú do sklzu a výrazne lepšie sú schopné prekĺzať halzu, čo je veľký cieľ mnohých freeriderov aj na našich kurzoch. A aj napriek šírke sú lepšie kontrolovateľné v silnom vetre a v choppy podmienkach, čomu pomáhajú jednak kratšie finky a jednak už spomínané nové dizajnové prvky dna. Pri menšej finke môžu aj pútka byť umiestnené bližšie ku stredu dosky bez negatívneho vplyvu na kontrolu dosky, čo tiež podporuje komfort a je to výrazne priaznivejšie pre menej skúsených jazdcov, jednak pri nástupe do sklzu a dostávaní sa do pútiek, jednak pri halze či iných manévroch v sklze.

A na vode je rýchlejší v našej domácej praxi častejšie ten jazdec, ktorý má lepšiu techniku jazdy a kondíciu. A ktorý s materiálom nemusí zápasiť, ale ho má dobre zladený a natrimovaný a môže sa lepšie sústrediť na jazdu. A lepšie si ju aj vychutnávať. Nakoniec aj dnes už legendárna dvojica B.Dunkerbeck so svojim shaperom P.Thommenom sa v čase ich takmer bezhraničného kraľovania sústreďovala na to, aby dosky boli jednoducho jazditeľné a dobre kontrolovateľné. Bolo to v čase, keď pretekové slalomové dosky mali nezriedka šírku okolo 55cm a jazdiť na nich bolo skutočne obtiažne, najmä pri preplachtení a nepokojnej vode. Napríklad na Neusiedler See, keď trochu prifúklo, tak udržať takúto dosku na vode bolo ako krotiť mustanga (toho mustanga som síce osobne neskúšal, ale takto som sa ja cítieval v 90.rokoch na slalomových doskách). Samozrejme pri legende Bjornovi sú hraničné podmienky niečo iné, než si predstavujeme resp. zažívame my, predsa len lepšie kontrolovateľné dosky mu aj podľa jeho vlastných slov už v tom čase poskytovali konkurenčnú výhodu, keď sa mohol namiesto boja s doskou lepšie sústrediť na jazdu a danú trať ako celok prejsť rýchlejšie. Aj keď možno dosky konkurentov boli schopné krátkodobo dosiahnuť vyššiu rýchlosť, jazdcom sa na nich tak ťažko jazdilo, že túto rýchlostnú výhodu nedokázali premeniť na víťazstvo na celej trati. A to napriek tomu, že to boli absolútni top jazdci. Toto je určite dobrá paralela aj pre freeride dosky a už spomínané preceňovanie izolovaného parametra rýchlosti. Potvrdzuje to aj moja osobná skúsenosť, keď na slalomových pretekoch, kde sa zúčastnili aj jazdci absolútnej svetovej špičky, ale aj pretekári lokálnej úrovne, sa mi podarilo na niekoľkoročnom staršom freeride materiáli držať krok tesne za najlepšími, pričom v kategórii slalom rozhodne nepatrím ku skúseným jazdcom. Tiež na našich vodách, napr. na Corner slalome na Kráľovej sa potvrdilo, že technika jazdy rozhoduje viac ako to, kto vytiahne z board-bagu najnovší model, niektoré rozjazdy povyhrávali dokonca jazdci na freestyle materiáli.

Pri možných negatívach ešte treba spomenúť, že tieto nové dosky sú o pár centimetrov kratšie. Vďaka tomu pri obratoch proti vetru je doska citlivejšia. Doska je dosť široká a stabilná v priečnom smere, ale pred kĺbom má o niečo menej miesta. Kto s nami bol na kurze, tak vie, aký dôraz kladieme na správnu techniku a snažíme sa učiť ju od začiatku správne. A vieme prečo. Tak ako na menších či slalomových doskách, tak už aj na moderných freeride doskách sa totiž skracuje dĺžka, preto pri obratoch proti vetru treba byť presnejší a rýchlejší. Vďaka priečnej stabilite sú však freeride dosky dostatočne priateľské a tolerujú aj menšie chyby, samozrejme pri litráži správne zvolenej k hmotnosti jazdca a jeho zdatnosti.

Máme z našich kurzov skúsenosť, že na týchto doskách sa skutočne lepšie jazdí, najmä cieľovej skupine rekreačných freeriderov, zameriavajúcich sa na naučenie jazdy v sklze v pútkach, zvládnutie vodného štartu, prvých hálz a pod.

Záver: Nová generácia freeride dosiek je práve pre mnohých jazdcov v našich podmienkach ako šitá na mieru, robí windsurfing komfortnejší a jednoduchší. A to najmä v dôležitých prvkoch ako nástup do sklzu, široký rozsah podmienok, kedy je doska použiteľná, tiež v tak dôležitej podpore prekĺznutia halzy. Samozrejme to neznamená, že treba ihneď zahodiť starú dosku. Rozhodne nie. Osobne som zástancom toho, že miera potešenia z jazdenia nie je spojená s najnovším a najdrahším modelom. Článok má skôr slúžiť ako pochvala výrobcom (bez vyzdvihovanie ktoréhokoľvek konkrétneho), že namiesto obvyklých marketingových vychvaľovaní, ako je stará doska pomaľovaná novými farbami lepšia a rýchlejšia, tentokrát skutočne urobili krok vpred a robia windsurfing ešte dostupnejší a zábavnejší. A tiež ako upozornenie a podpora pre tých, ktorí sa akurát rozhodujú, na akú (freeride) dosku sa pri najbližšej kúpe zamerať. Pokiaľ sa potrebujete poradiť, radi sme tu pre vás, napr. na info@boardacademy.sk alebo spolu s www.windsurfing.sk v novo pripravovanej rubrike „Poradňa“.

Samozrejme, ani tá najlepšia doska nebude jazdiť sama. Aby ste techniky jazdy rýchlejšie a lepšie zvládli, sme tu pre vás, radi vám dáme podporu a pomôžeme s tréningom v našom BOARD ACADEMY klube.

Ešte krátke upozornenie: v článku sa jedná o porovnávanie freeride dosiek staršej a novšej generácie. Dnes majú takmer všetci výrobcovia v aktuálnej ponuke oba typy. Nejedná sa o krížové porovnanie vlastností s inými typmi dosiek ako napr. slalomovými, wave atď., kde sa vlastnosti výrazne líšia, v závislosti na určenom účele. Predpokladám, že toto je väčšine čitateľov jasné, ale práve freeride dosky sú prvou doskou mierne pokročilých surfistov, ktorí sa často v hustej ponuke ešte nestihli zorientovať, preto si na to dovoľujem explicitne upozorniť.

Stanislav Kiss