Spomienka na Steva Chismara

» Návrat

Krátka spomienka na jedného z priekopníkov windsurfingu a SUP. I keď ho málokto na Slovensku pozná a ešte menej z nás vie, že Steve pochádzal zo Slovenska, k čomu sa aj hlásil, zasluhuje si spomienku nás surfistov. Človek, ktorý miloval windsurfing a pre jeho popularizáciu spravil množstvo excelentnej práce

Steva som mal možnosť osobne spoznať pred rokmi na Rhodose v Prasonisi. S obrovskou energiou a nasadením vtedy ako redaktor nemeckého Surf magazínu organizoval jeden z prvých ročníkov Young Gun Camps pre mladých windsurfistov. Vďaka svojmu nadšeniu pre windsurfing a prácu s deťmi dokázal zorganizovať perfektnú akciu, na ktorú pritiahol z celej Európy asi dvadsiatich namotivovaných windsurfistov-juniorov. Trénerský team tvorili okrem jazdcov z testovacieho teamu Surf magazínu aj vtedy už niekoľkonásobný majster sveta Ricardo Campello a ďalší top jazdec Antxon Otagui. Počas viac ako týždňa sa intenzívne venovali deťom vo veku už od 9-10 rokov. Nielen ich ciele, ale aj nasadenie a spôsob práce sú mi dodnes inšpiráciou.

Pritom z večerných rozhovorov so Stevom som vyrozumel, že interne musel riadne bojovať so svojimi šéfmi, aby takéto akcie vôbec podporovali. Že jeho snaha nebola márna, o tom svedčia mnohé úspešne zorganizované podujatia tohto typu, nielen na Rhodose, ale aj v ďalších lokalitách, napr. na Fuerte. A nejednalo sa len o eventy pre top motivovaných pokročilých juniorských jazdcov, Tiež sa venoval akciám pre deti, organizovaným pre celé školské triedy začiatočníkov. Vďaka svojej láskavej a súčasne vtipnej povahe dokázal nádejných windsurfistov perfektne zaujať a motivovať.

Steve sám bol pritom excelentný windsurfista. A dokázal ísť príkladom. Nielen jazdeckým umením, ale aj vystúpením z komfortnej zóny, v športe tak potrebným. Bol som svedkom toho, ako po nie úplne podarenom spin loope si zlomil nos. Neváhal, s frflaním na spôsob ".... do kelu, zase.... už štvrtýkrát..." si vykrivený krvácajúci nos chytil rukou, napravil na miesto, povypľúval krv a po krátkej prestávke pokračoval s deťmi v akcii na vode. Pritom už vtedy musel bojovať so svojou chorobou (leukémia), o čom okolie vôbec netušilo.

Steve od roku 1997 pracoval pre nemecký Surf magazín. Okrem štandardných redaktorských povinností natáčal inštruktážne videá, jedny z prvých, ak nie vôbec prvé windsurfové inštruktáže, ešte v časoch páskových videí, dávno pre you-tubom. Boli spracované skutočne na top úrovni, sám mám doma ešte zopár odložených. V tom čase to bolo niečo mimoriadne, s detailnými spomalenými zábermi, rozobratím jednotlivých klúčových prvkov... perfektne edukatívne a motivačné súčasne.

Za zmienku tiež určite stojí, že Steve kade chodil, tade propagoval mier. Mal som pocit, že to bol jeden z jeho základných pohľadov na svet. Dokonca si nechal spraviť plachty so špeciálnym dizajnom, ktorému dominoval obrovský symbol "peace". Jednou z jeho akcií, ktorú si v redakcii presadil, bola surfistická výprava na Falklandy (mimochodom vraj najdrahšia v ich histórii), vykonaná spolu s argentínskym a britským surfistom. Ako redaktor jedného z najväčších surfových časopisov ju primerane spropagoval, výrazne v duchu boja za mier. Špeciálne si dal záležať, aby na fotkách bola plachta s už spomínaným obrovským symbolom mieru.

Steve bol jedným z pionierov aj pre dnes už bežne známy paddleboarding (SUP). Bol jedným z prvých, kto tomuto športu uveril v jeho európskych podmienkach na vode bez vĺn, v podobe, v akej ho u nás poznáme dnes. Dokonca sa stal šéfredaktorom SUP magazínu, sesterského derivátu nemeckého Surf-u.

Nepoznám všetky podrobnosti (kto poznáte, kľudne ma doplňte), ale Steve sám spomínal, že pochádza z východu Slovenska. Teraz som si nie istý, či sa tu aj narodil, alebo až v USA, kam sa vysťahovali jeho rodičia. Nejaký čas žil v Detroite, už pod menom Steve Chismar. Toto bola podľa jeho slov anglická verzia pôvodného Števa Čižmára. Neskôr sa presťahoval do Nemecka, kde dlhé roky pôsobil v už spomínanom vydavateľstve.

Žiaľ, 8. júla 2015 Steve odišiel. Vo veku 50 rokov, po 12 rokoch boja s leukémiou. Teraz už asi vie, ako to vyzerá na druhom brehu. Nech mu je tam dobre, zaslúžil si to.

Stanislav Kišš

Diskusia

Facebook diskusia