Všetko o sťažňoch

» Návrat

Článok o windsurfových sťažňoch, dopodrobna popisujúci jednotlivé vlastnosti. O sťažňoch, najdôležitejšom komponente oplachtenia, sa v ňom dozviete úplne všetko.

Kopa z nás sa odhodlá investovať do peknej (a drahej) novej plachty. Na sťažen často už nezostanú prostriedky, alebo sa prijme nejaký úsporný kompromis, napr. kúpou najlacnejšieho modelu alebo použitím „akéhosi“ približne pasujúceho staršieho sťažňa. Ohľad sa berie na predpísanú dĺžku, možno aj preto, že ak by niekomu trčal sťažeň „pol metra“ z plachty von, tak si to hneď všimne, ďalšie parametre sú často podružné a zanedbávané, pritom sú nemenej dôležité ako pasujúca dĺžka. Tým často dochádza k nemožnosti využitia potenciálu plachty, oplachtenie ako celok je staticky aj dynamicky ťažké, plachta sa nedá riadne vypnúť, neťahá a neotvára, má posunuté ťažisko... jednoducho nefunguje správne.

Svoju podiel na tomto nesú aj výrobcovia, ktorí o svojich sťažňoch vedia naozaj veľa, ale zvyčajne skoro nič neprezradia. Najčastejšou informáciou v katalógoch je, že k plachtám výrobcu XY je najlepší len a jedine ich sťažen, lebo len tak sa dosiahne optimálna funkcia plachty. Spravidla je podľa katalógových informácií jedno, ktorý konkrétny sťažeň z ponuky výrobcu sa použije, hlavne aby to bol ich sťažeň. Najlepšie ten najdrahší, o tom sa samozrejme tvrdí, že je najlepší, ale aj ostatné sa opisujú ako údajne stále optimálne pasujúce k plachte. 
Tiež sa nájde zopár aj takých predajcov, ktorí sa snažia najprv zistiť, koľko peňazí sme och-otní zaplatiť a podľa toho doporučiť ten „najlepší“ sťažeň. Vcelku ich chápem (nie schvaľujem), samozrejme svet nie je ideálny a snažia sa predať, pri iných odvetviach či produktoch je to obdobné. Tiež sa vcelku prísne držia údajov z katalógu výrobcu, avšak už nie tak prísne ako výrobca resp. jeho marketingové oddelenie, často majú v ponuke alternatívu, ktorú doporučujú.  Žiaľ len tí naozaj najlepší to majú aj prakticky vyskúšané a vedia o čom hovoria, resp. povýšia pravdivosť informácie nad túžbu „hlavne niečo predať“.

Aká je pravda?
Na sťažňoch samotných môžeme obvykle nájsť len tri základné parametre – dĺžka, podiel obsahu carbonových vlákien a IMCS tvrdosť. Len málo výrobcov prezrádza viac, napr. ohybove charakteristiky. Pritom práve ohybové charakteristiky sú veľmi dôležitý parameter pre kompatibilitu plachta-sťažeň!

Aký sťažeň je teda vhodný?
Každý výrobca samozrejme doporučuje, aby sa použil jeho vlastný sťažeň. Má to svoj dôvod, nakoľko sťažne jednotlivých dodávateľov sa odlišujú viacerými parametrami, najmä krivkou ohnutia pri zaťažení (o detailoch viac nižšie). Na vlatnú krivku sťažňov výrobca prispôsobuje strih plachiet. Menej už marketingové oddelenia hovoria o tom, že aj jednotlivé modely každého výrobcu sa od seba líšia nielen cenou, ale aj ďalšími parametrami, vrátane spomínanej ohybovej krivky. Tieto odchýlky však spravidla nebývajú natoľko významné, aby plachta nefungovala správne. Pri istom zjednodušení je možné povedať, že použitím sťažňa od toho istého výrobcu nemožno nič pokaziť.
Prečo však jeden sťažeň stojí 100,- EUR a iný 500,- alebo dokonca  1.000,- EUR, keď na pohľad sa zdajú rovnaké? Pokúsim sa ozrejmiť niektoré zo základných vlastností sťažňov, ktorými sa od seba odlišujú, najmä z užívateľského praktického pohľadu. Sú to najmä:
-    dĺžka
-    obsah uhlíkových vlákien v kompozite
-    kvalita a spracovanie uhlíkových vlákien v kompozite
-    priemer (RDM/SDM)
-    tvrdosť
-    krivka ohybu pri zaťažení
-    hmotnosť
-    cena
-    ďalšie parametre, pre správne fungovanie oplachtenia menej významné, ako napr. farba, počet dielov atď.


Dĺžka
Jeden z tých parametrov, kde je ponuka výrobcov na trhu v posledných rokoch vcelku zjednotená.  Najkratšia dĺžka je spravidla 340cm (kratšie su len špeciálne detské sťažne), potom ďalšie dĺžky v 30cm odstupoch, teda 370, 400, 430, 460, 490, 520 a 550cm.
Správnu dĺžku, predpísanú pre konkrétnu plachtu, je zvyčajne vhodné dodržať, lebo sa na ňu viažu ďalšie vlastnosti sťažňa, najmä tvrdosť (Pozn. Skoro všetci výrobcovia robia sťažne tak, že každá štandardizované dĺžka má aj základnú štandardizovanú tvrdosť, toto je u všetkých výrobcov rovnaké, s malými odchýlkami, preto vždy čím dlhší sťažeň, tak tým je aj tvrdší).
Pozn. Predpísaná dlžka sťažňa sa viaže na priemernú hmotnosť (spravidla 80kg)  priemerne zdatného surfistu, praktické použitie umožňuje isté odchýlky, napr. často je možné použiť aj kratší sťažeň s dlhším predlžovákom alebo opačne, v niektorých prípadoch to dokonca môže byť lepšia kombinácia než v katalógu predpísaná, hlavne u ľahkých či ťažkých jazdcov.
Pozn.2: V extrémnych podmienkach, hlavne vo vlnách, je lepšie, aby predlžovák bol max. 15-20cm, inak sa výrazne zvyšuje riziko jeho zlomenia).
U malých plachiet zvykne byť komín hore otvorený (tzv. vario top), kadiaľ sťažeň trčí z plachty von, čo niekedy môže zvádzať k použitiu väčšej dĺžky (veď nech trčí..). Aj v takomto prípade určite doporučujem použiť aspoň +/- predpísanú dĺžku, aby sťažeň netrčal viac než asi 20cm, lebo pri dlhšom sťažni je tento spravidla aj tvrdší a plachta funguje nesprávne. U mnohých plachiet je možné použiť 2 rôzne dĺžky sťažňa, samozrejme vždy s inak nastaveným predlžovákom. Napr. u plachty s dĺžkou predného lemu 464cm to môže byť sťažeň 430cm + 34cm predlžovák, alebo 460cm sťažeň + 4cm predlžovák. Keďže dlhšie sťažne sú aj tvrdšie, chovanie plachty je potom s kratším (mäkším) sťažňom iné než s dlhším (tvrdším).  Pri kratšom sťažni je aj celé oplachtenie mäkšie, spravidla sa plachta dá lepšie napumpovať, viac „pracuje“, pri silnejšom vetre potom ale aj skôr vypúšťa v hornej časti. Aj preto takúto kombináciu volia spravidla ľahší surfisti a ženy. Ťažší jazdci, používajúci v tých istých podmienkach vždy o niečo väčšie plachty než ľahší kolegovia, skôr uvítajú tvrdší sťažeň, vďaka svojej hmotnosti nepotrebujú tak intenzívne otváranie plachty a príliš mäkká plachta ich môže skôr rušiť. Je to však aj otázka osobných preferencií, ja osobne mám skoro 100kg a dávam prednosť mäkším plachtám.. tu je možná jediná rada: vyskúšať  a nájsť si to svoje.

Obsah uhlíka (carbon-u)
Teda konkrétne obsah vysokokvalitných uhlíkových vlákien. Tieto vlákna vykazujú niekoľkonásobne vyššiu pevnosť (v ťahu) než sklené vlákna. Žiaľ sú aj podstatne drahšie. Všeobecne platí, že čím vyšší podiel uhlíkových vlákien je použitý v kompozite, tým kvalit-nejší je sťažeň. A drahší.
Čo je veľmi významné, je kvalita samotných vlákien a ich spracovanie. Toto sa u rôznych výrobcov často veľmi líši. Hlavne vďaka leteckému priemyslu došlo v posledných rokoch k posunu v týchto technológiach, niektorí výrobcovia idú s dobou, niektorí robia svoje sťažne aj 15 rokov stále rovnako.  Najčastejšie sa dnes využíva pre-preg technológia, kde vlákna sú napustené pred navinutím živicou, sú skladované v mraze aby živica nevytvrdla, po navinutí je potom výrobok vytvrdený pri riadenom tlaku a teplote (autokláv).
Kvalita vlákien ako aj ich spracovania je rôzna, všeobecne dosahujú lacné ázijské produkty aj nižšiu kvalitu, sťažne sa vyrábajú vo viacerých fabrikách aj v EU (Slovenia, Taliansko), niečo sa vyrába aj v USA. Jednotlivé značky medzi týmito výrobcami hľadajú svojich dodávateľov, na sťažne sa nalepia objednané nálepky a značkový sťažeň je na svete. Skoro každý výrobca vyrába pre viacero značiek.
V posledných rokoch povznikalo veľa lacných producentov v Ázii, tieto vynukujú sťažne každému,  oslovili snáď všetky značky a surfshopy čo poznám a ponúkajú výrobu“ akože sťažňov na mieru“, niektoré shopy ich ponúkajú, kvalita je tu veľmi otázna, používajú výrazne lacnejší materiál a výrobky majú veľký rozptyl v parametroch, kúpa sa stáva trochu lotériou. Žiaľ nezriedka je kvalita aj známych značiek rovnaká, akurát treba priplatiť za značkovú nálepku. Toto sme z vlastných skúseností zaznamenali aj u najznámejších značiek. Cena je u nich samozrejme vždy top, zato kvalita veľmi kolíše, dokonca aj u sťažňov zaradených v prémiovej kategórii. Našťastie to nie je pravidlo, ale niektoré roky a transfer výroby do Ázie priniesli množstvo drahých sklamaní.
Známe značky nezriedka pendlujú medzi výrobcami, rovnaké modely z rôznych rokov niekedy majú rovnaké len nálepky.. ako každý, tiež hľadajú najlepší pomer cena/kvalita.

Väčšina výrobcov ponúka 3 cenové/výkonnostné kategórie:
najnižšia, ca 30-40% carbonu (zvyšných 60-70% je zvyčane relatívne lacné sklené vlákno)
stredná, ca 60-75% carbonu
najvyššia, 90-100% carbon
Pozn. Myslí sa podiel uhlíkových vlákien medzi vláknami, nie v celom kompozitnom materiáli, živice je tam hmotnostne ca 60%.

V súčasnosti niektorí výrobcovia sa snažia odlíšiť od štandardu, kde mnohé aj 100% sťažne sú vyrábané síce s využitím vysokého podielu uhlíkových vlákien, ale žiaľ vlákna samotné sú lacné a nízkej kvality (áno, aj najznámejšie značky). Pre prémiové sťažne prišli na trh s vláknami vyššej kvality. Potom sa stáva, že jedna značka má 2 sťažne v prémiovej kategórii 100% sťažnov, ale s rozdielnymi vlastnosťami a samozrejme aj rozdielnou cenou.

Nie tak dávno sa vyrábali aj sťažne úplne bez uhlíkových vlákien, len zo sklenených, dnes sú tieto sťažne veľmi zriedkavé, ale vyskytujú sa napr. v lacných setoch pre začiatočnícke oplachtenia, označované sú ako EPX (epoxy mast, čo je zavádzajúce, lebo aj sťažeň so 100% uhlíkovými vláknami má ďalšiu zložku kompozitu zvyčajne expoxid). Sú spravidla ťažké a hrubšie, preto sa zvyknú vyrábať len v krátkych dĺžkach, kde vyššia hmotnosť nie je až taká markantná.

Viac uhlíkových vlákien spôsobuje nielen to, že sťažne s ich vyšším podielom sú ľahšie (a drahšie), ale takéto sťažne majú aj väčší výkon. Tento je podmienený rýchlosťou návratu sťažna do pôvodnej polohy, tzv. REFLEX. Hovorí o tom, ako rýchlo sa sťažeň po vychýlení (napr. poryv, jazda po čope, dopad po skoku, pumpovanie..) vracia do svojej východiskovej polohy (tvaru) a ako dlho okolo tejto polohy kmitá. Toto má význam nie len pre pretekárov trápiacich sa v extrémne preplachtenom režime, ale aj pre bežných surfistov. Plachta s kvalitným sťažňom má väčší veterný rozsah a až neskôr (= pri vyššej sile vetra) dochádza k posúvaniu ťažiska ťahu, teda k tzv. preplachteniu. Je možné mať potom väčšie odstupy medzi plachtami. Toto je tiež významné pri poryvovom vetre, čo je v našich končinách jeho dosť častá podoba. Sú tiež situácie, hlavne u menších plachiet v silnom vetre vo vlnách alebo výraznom čope, kedy je trochu pomalší sťažeň (reflex) subjektívne príjemnejší.

Rozdiel medzi napr. 30% a 40% alebo medzi 70% a 80% je prakticky nebadateľný. Ale medzi  napr. 35%, 70% a 100% sťažňami, teda medzi jednotlivými kvalitatívnymi (a cenovými) triedami, je rozdiel enormný. Tento už určite zaznamená každý, aj priemerný surfista, hlavne podľa hmotnosti sťažňa. A čím väčšia dĺžka, teda väčšia plachta, tým je aj rozdiel citeľnejší. Aj preto do väčších plachiet doporučujem skôr sťažne s vyšším obsahom carbonových vlákien, kým u menších plachiet je skôr prijateľné robiť kompromisy.
Zistiť presný obsah carbonu v hotovom sťažni je podľa mojich informácií s využitím dnes dostupných technológií nemožné, dá sa to akurát zistiť po jeho deštrukcii. Takže sa musíme spoliehať na informáciu od výrobcu a jeho dobrú vôľu pravdivo informovať.
Nezriedka je posledná vrstva (layer) z iného materiálu, napr. s využitím aramidových vlákien, odolných voči oteru. A aj takéto sťažne bývajú označené ako 100%...

Priemer (RDM/SDM)
Ešte nedávno boli sťažne štandardne hrubé. Pred asi 15 rokmi sa objavili sťažne s redukovanou hrúbkou (RDM = Reduced Diameter Mast), zo začiatku označované aj ako „needle“, dnes často ako „skinny“.
SDM (Standard Diameter Mast = sťažeň so štandardným priemerom) sú sťažne so štandardnou hrúbkou, na spodku začínajúce štandardným priemerom 48mm, smerom hore sa kónicky zužujúce. Tento priebeh postupného zúženia sa smerom k vrchu je však často rozdielny, spravidla sťažne s vyšším obsahom uhlíka sa zužujú výraznejšie a sú po väčšinu svojej dĺžky užšie než sťažne s menším obsahom uhlíkových vlákien (dobre viditeľné napr. pri sťažňoch Neil Pryde x35/x65/x100, ale aj u iných výrobcov).
Trochu osobitými sú SDM sťažne Nort Sails, kde tzv. „drop shape“ je tvar sťažňa, ktorý zachováva dolu priemer 48mm pre štandardný nástavec, ale hneď potom výrazne mení priemer na užší. Tento tvar sa podľa mojich skúseností neukázal ako mimoriadne užitočný pre jazdné vlastnosti, skôr sa medzi surfistami všeobecne považuje za marketingový ťah (čo neznamená, že by tieto sťažne boli menej dobré, sú len žiaľ trochu ťažšie, aj keď špeciálne superdrahé AERO modely sú jedny z najľahších).
RDM majú výrazne menší priemer, vyžadujú aj tenký nástavec (32mm). Ich výhodou je hrubšia stena, z čoho rezultuje spravidla výrazne lepšia odolnosť voči zlomeniu. K povesti nezlomiteľnosti RDM sťažňov však prispelo veľmi významne aj to, že sa dlhé roky používali výhradne s gumennou redukciou (adaptérom) na rahno, ktorá slúžila ako tlmič. Dnes sú mnohé rahná už prispôsobené na RDM, aj tak výrobcovia doporučujú redukciu použiť, práve kvôli tlmiacemu účinku napr. pri dopadoch po skokoch.
Samozrejme v podmienkach skutočného jazdenia vo vlnách sa lámu aj RDM sťažne, napr. známy obchod na Fuerteventure sa podľa vlastných slov majiteľa doťahoval za reklamačné kvóty skoro so všetkými výrobcami resp. dodávateľmi, kde pre väčšinu hranica 30% bolo akceptovateľné maximum, reálne ale v tamojších podmienkach presahovali počty zlomených a teda reklamovaných sťažňov aj 50%. Výsledkom bolo, že mu odmietli dodávať skoro všetci dodávatelia okrem dvoch (Ezzy a Maverix).
 
Ďalšími výhodami menšieho priemeru je, že pri manévroch, kedy sa chytá oplachtenie za sťažeň, tak menší priemer je lepšie uchopiteľný, tiež pri nastrojovaní plachty sa tenší sťažeň ľahšie vsúva do plachty. Plachty spravidla aj lepšie rotujú, lebo komín je menej vyplnený sťažňom a trenie v komíne je menšie, teda celkovo sa zlepšujú manévrovacie schopnosti plachty. Aj preto sa RDM používajú prevažne do wave a freestyle plachiet, v poslednom ob-dobí aj do freeride freemove plachiet, teda prakticky do všetkých okrem race.
Len zriedkavo, ale niektorí výrobcovia predsa, sa RDM používajú do slalomových a väčších freeride plachiet. Výrobcovia Ezzy a The Loft už niekoľko rokov dokazujú, že aj veľké slalomové plachty môžu perfektne fungovať s RDM.
 
Tvrdosť
Dnes sa na sťažňoch štandardne udáva tvrdosť meraná podľa metódy IMCS (= INDEXED MAST CHECK SYSTEM).  Pri tejto metóde je sťažeň na svojich koncoch, 5 cm od konca, voľne podložený. V strede svojej dĺžky je zaťažený 30kg závažím. Na takto prehnutom sťažni sa merajú priehyby v strede (p1/2), v ¼ dĺžky, teda v spodnej časti (p1/4) a v  ¾ dĺžky, teda v hornej časti (p3/4).

 

Z nameraných údajov sa vypočítava takzvaná IMCS tvrdosť sťažňa:

Z pomeru nameraného priehybu v ¼ dĺžky a v ¾ dĺžky ku priehybu v strede sťažňa sa potom určuje pomerná tvrdosť vrchu a spodku.

Ich rozdiel potom určuje tzv. ohybovú charakteristiku sťažňa (podľa IMCS):

Podľa výsledku sa priraďuje sťažňom tzv. ohybová charakteristika sťažňov:

• hard top (tvrdý vrch, hodnoty 8-10)
• constant curve (konštantný priehyb, hodnoty 11-13)
• constant flex (mäkší vrch, hodnoty 14-16)
• flex top (mäkký vrch, hodnoty 17-18)

Tieto údaje pri pátraní na webe je niekedy možné nájsť, v poslednom čase sa aj niektorí výrobcovia už trochu lepšia a udávajú tieto hodnoty. Žiaľ bez reálne výrobcom dosahovanej tolerancie, teda ich výpovedná hodnota je tým čiastočne znehodnotená.
Systém je zavedený od roku 1994 (terminológia ale nie je zjednotená a marketingové oddelenia ju zvyknú rôzne modifikovať), kedy ako referenčná dĺžka sťažňa bola zvolená vtedy bežná dĺžka 465cm. Už dlhšie obdobie sa však dĺžka 465cm nevyrába, preto niektorí výrobcovia počítajú vo vzorci s referenčnou dĺžkou 460cm, čo dáva tomu úmerne iné výsledky, tento rozdiel však môžeme považovať na praktické účely za nepodstatný.

U bežných sťažňov je priehyb pri takomto zaťažení menej ako 20cm v strede (na obrázku je ohyb prehnaný pre názornosť), rozdiely nameraných priehybov medzi  jednotlivými sťažňami su na úrovni málo milimetrov. Namerané výsledky a ich chyby sú dosť závislé od presnosti merania a podmienok merania (napr. presné podloženie sťažňa).

Táto metóda má svoje korene ešte v minulosti, keď sťažne v plachtách boli napínané (a teda ohýbané) najmä cez rahno (namáhanie v ohybe), na napínanie na sťažeň boli potrebné výrazne menšie sily, sťažne neboli namáhané na tlak skoro vôbec alebo len málo. Za posledných viac ako 15 rokov sú však všetky na trhu bežné plachty konštruované (šité) tak, že sú napínané na sťažeň relatívne veľkou silou a sťažeň je v komíne plachty stláčaný, ako je vysvetlené v časti o krivke ohybu pri namáhaní. Tiež prehnutie sťažňa je pri mnohých plachtách výrazne vyššie než pri meraní po zaťažení 30kg. Pri väčšine plachiet je prehnutie dobre napnutého sťažňa v strede nezriedka až okolo 40cm, pri slalomových plachtách bežne aj 60cm a viac. Merania so zaťažením 50kg (kedy sa prehnutie meraného sťažňa viacej blíži realite) ukazujú iné výsledky než pri meraní so štandardizovanou 30kg záťažou (IMCS), najmä pomer prehnutia hornej a dolnej časti sa zvyčajne menil tak, že vrch sa ohýbal viacej než spodok, teda namerané hodnoty ukázali, že pri väčšom zaťažení (50kg namiesto 30kg), ktoré je bližšie reálnemu stavu používania plachiet, sú výsledky iné a sťažne sa javili viac mäkké vo vrchnej časti, teda smerom k tzv. „flex top“ charakteristike.
Výrobcovia a dizajnéri plachiet merajú však sťažne aj pri namáhaní na tlak, tak ako sa dnes reálne ohýbajú v plachtách. Meranie sa realizuje tak, že sťažeň je v laboratóriu stlačený takým spôsobom, že vrch a spodok sú priťahované k sebe, teda skoro identicky ako je to pri reálnom napnutí sťažňa v plachte. Takto namerané výsledky ukazujú znova iné hodnoty ako pri namáhaní na ohyb, spravidla sa ešte výraznejšie ohýba vrch sťažňa než spodok, aj absolútne, aj pomerne k celkovému priehybu v strede, takže takto namerané krivky vykazujú ešte výraznejšiu tendenciu k „flex top“ ohybovej charakteristike, lebo pomerné prehnutie spodnej časti sa nezvykne meniť, zatiaľ čo pomerné prehnutie hornej časti sa mení až o 10%, čo je obrovský rozdiel. Tieto merania výrobcovia spravidla nezverejňujú, pokiaľ je mi známe, nemajú ani zjednotené podmienky merania, napr. silu stlačenia  alebo spôsob zafixovania koncov.
Preto možno konštatovať, že IMCS meranie nedáva dostatočnú informáciu pre posúdenie toho, ako sa v reálnych podmienkach sťažeň ohýba a akú pritom vytvára krivku. Každopádne je však lepšie poznať aspoň tieto údaje než žiadne, ale ani tieto väčšina výrobcov neudáva, okrem IMCS tvrdosti, ale tú udávajú skoro vždy len ako zaokrúhlenú „štandardizovanú“, napr. pre sťažne 460cm skoro vždy uvádzajú IMCS 25, čo však zvyčajne nie je pravda. Ale moc to nevadí, lebo tento údaj sa nejaví až taký podstatný, omnoho viac ako samotná tvrdosť sťažňa totiž rozhoduje to, do akej formy (krivky) sa zaťažený sťažeň ohýba. Samozrejme za predpokladu, že tvrdosť leží v nejakom približnom intervale, čo je u skoro všetkých bežných sťažňoch na trhu dnes splnené.

Krivka ohybu pri zaťažení
Tu začína alchýmia. resp. tápanie, nakoľko tieto informácie o svojich sťažňoch mnohí výrobcovia nezverejňujú. V dostupných materiáloch je často uvedené len niečo o jedinečnosti krivky vlastných sťažňov a o bezvýhradnej vhodnosti všetkých vlastných modelov, bez ohľadu na obsah uhlíku, ku všetkým vlastným plachtám. A mnohí výrobcovia rôznymi formami tvrdia odvážne aj to, že ich sťažne zvyšujú výkon plachiet iných výrobcov, ale naopak nie, že do ich plachiet sa smie použiť len ich vlastný sťažeň. Pokiaľ by užívateľ mal o sťažňoch viacej informácií, bolo by ľahko posúdiť kompatibilitu rôznych komponentov, aj od rôznych výrobcov. Môžeme sa len domnievať, či sa za nezverejňovaním týchto informácií  skrýva úmysel, alebo len marketingové oddelenie nechce zaťažovať užívateľov „zbytočnosťami“. Isté však je, že výrobcovia a ich dizajnéri tieto informácie interne používajú ako základné pri vývoji a návrhoch plachiet.
Stále to však zostáva pre marketingové oddelenia mnohých značiek nie úplne želaná zóna. Spravidla sa spoliehajú na to, že väčšina surfistov aj tak nemá možnosť si dostatočne porovnať rôzne sťažne a vsádzajú na to, že klienta získajú hlavne pekne zabalenými marketingovými rečičkami. Z našej praxe máme nemálo zážitkov, keď si potom surfista vyskúša naše odladené oplachtenie, ako zažíva veľké prekvapenie, spôsobené okamžite citeľným rozdielom. (Pozn, Nie vždy sa musí jednať o drahšie riešenie! Naopak, často používame cenovo lacnejšie sťažne než produkty známych značiek, akurát nie drahej značky, pritom kvalitnejšie spracované z vysokokvalitných uhlíkových vlákien)

Problémom sú aj výrobné tolerancie, kde hlavne lacnejšie technológie vykazujú veľký rozptyl dôležitých parametrov, často aj u drahých modelov a značiek je kúpa sťažňa lotéria, top pretekári si zvyknú vyberať z viacerých kusov (nezriedka aj viac ako z desiatich!) jedného modelu a dĺžky ten najlepší.. Bežný užívateľ túto možnosť samozrejme nemá.
Užívateľ nájde na sťažni spravidla len základnú informáciu o dĺžke, obsahu uhlíkových vlákien a o tvrdosti IMCS. Nie však o ohybovej charakteristike. Keď už niečo väčšina výrobcov o krivke uvedie, tak väčšinou ju označí ako „Constant curve“ alebo nejak podobne všeobecne, čo je mätúce a dokonca niektorí sami zodpovední pracovníci sa tomu (neverejne) smejú.

Pozrime sa na chvíľu na to, ako je sťažeň v plachte namáhaný a ako sa správa. Pri natiahnutí plachty na sťažeň je jeho vrch (top) „opretý“ o vrch komínu plachty a k nemu pritláčaný tým, ako napíname komín plachty cez kladku predlžováku, Teda sťažeň je v natiahnutej a zatiaľ vetrom nezaťaženej plachte namáhaný na tlak. Nie na ohyb. Na základe takéhoto stlačenia sťažňa sa sťažeň ohýba. Čím silnejšie ho stláčame (napínaním plachty na sťažeň vlastne stláčame jeho konce k sebe), tým viacej sa ohýba. V tomto ohybe sťažeň zostáva počas celého času, kým je plachta napnutá. A to ako sa ohýba je významné pre správne vytvarovanie profilu plachty. Lebo plachty sú šité tak, aby tvorili želaný profil s využitím pnutia ohnutého sťažňa. 
Dizajnér plachty počítal s istým ohnutím sťažňa podľa zadefinovanej krivky ohybu.  Pokiaľ je v plachte iný sťažeň, ohýbajúci sa inak (napr. sťažeň s trvrdým vrchom a mäkšou spodnou časťou namiesto mäkšieho vrchu a tvrdšej spodnej časti,  pričom oba môžu mať udanú IMCS tvrdosť rovnakú), tak práca dizajnéra je deformovaná, nakoľko rozdiely sa merajú v jednotkách milimetrov a tvoria potom iný profil plachty než želaný a dizajnérom ušitý.
K trvalému namáhaniu na tlak, danému popísaným napnutím plachty na sťažeň (predný lem), sa po napnutí na rahno pridáva aj namáhanie v ohybe, keď napínaním zadného lemu v rahne sa cez materiál plachty ešte ohýba aj sťažeň smerom k zadnej koncovke rahna. U slalomových a race plachiet ešte do hry vstupuje samozrejme tlak plachty cez cambery, ktoré sa opierajú o sťažeň a tlačia naň.
No a potom samozrejme na vode do plachty tlačí vietor, ktorý nielen vytvára profil plachty, ale aj ohýba sťažeň v smere namáhania, teda znovu namáhanie v ohybe, ale tentokrát smer sily približne kolmo na plachtu. Pri ideálnych podmienkach (konštantný vietor, rýchlosť, kurz, nastavenie plachty, jazdca a materiálu..) by aj toto namáhanie mohlo byť statické, v praxi je však vždy dynamické. A preto sa počas jazdy aj dynamicky mení profil plachty, ktorý je vytváraný samotným materiálom plachty, spirami a veľmi významne samozrejme sťažňom a rahnom. Úloha sťažňa je tu nezastupiteľná a významne ovplyvňuje chovanie oplachtenia, resp. jeho reakciu na zaťaženie vetrom. Pri rôznych priebehoch tvrdosti sťažňa (rôznych krivkách jeho ohybu pri zaťažení) sa aj celé oplachtenie chová rôzne, napr. pri mäkšom vrchu sťažňa má plachta tendenciu skôr a výraznejšie vypúšťať v hornej časti (tzv. twist).

Ako z tejto množiny informácií von, teda ako si vybrať vhodný sťažeň?
Jednoduché (a marketérmi najviaž želané) riešenie je použitie originálneho sťažňa od výrobcu plachty, v obchode si plachtu a sťažeň vyskúšať, pokiaľ je plachta pekne natiahnutá, je veľká šanca, že aj na vode to zafunguje ako má.
Pozn. Pozor na to, čo znamená “pekne natiahnutá”. Toto je slovami dosť náročné popísať. Určite sa nejedná o plachtu napnutú v statickom stave bez faldov. V niektorých zónach sú dokonca želané. To preto, aby až v dnymickom stave (= pri zaťažení plachty vetrom) bola plachta pekne aerodynamicky vypnutá. Istá simulácia je možná tak, že plachta je napnutá aj s rahnom a položená na rovnom podklade. Pri zaťažení spodku sťažňa a aj jeho vrchu prišliapnutím k podložke, dochádza k spomínanému zaťaženiu na tlak (natiahnutím plachty na sťažeň) a aj na ohyb (napnutím do rahna v jednom smere a zaťažením sťažna kolmo na rahno v ďalšom smere. Takto zaťažené oplachtenie dáva istý obraz o tom, ako funguje v reálnych podmienkach.
Pri hľadaní optimalizovaného riešenia, či už z pohľadu ceny a/alebo výkonu, je dobré sa spoľahnúť na radu skúseného jazdca, ktorý vie poradiť v rozsahu ním jazdeného materiálu. U nás v našom windsurfingovo malom regióne upozorňujem na rady na rôznych diskusných fórach, kde „zaručené rady“ dávajú nezriedka aj jazdci, ktorí sa o týždeň neskôr v inej diskusii pýtajú napr. „....ako sa dostať konečne do tých šlapiek, čo má surf namontované vzadu..“
V praxi je časté, že aj sponzorovaní top jazdci jazdia v plachtách sťažne iných značiek, ktoré im osobne viac vyhovujú. Akurát sa tým nikde nezvyknú (nesmú) chváliť.
Spravidla nikto z nás nejazdí na rôznych plachtách, väčšinou sme zvyknutí na konkrétnu značku, kde viac-menej vieme, čo môžeme očakávať. Doporučujem si odladiť do „svojich“ plachiet aj „svoje“ sťažne, kde potom aj pri výmene modelu za novší kompatibilita zostáva  často zachovaná.
Aké sú najčastejšie negatívne prejavy plachty ak sa použije sťažeň s inou než indikovanou ohybovou krivkou? Tu najčastejšie príklady:
Sťažeň je príliš mäkký v hornej časti = plachta má voľnejší zadný lem v hornej a často aj v strednej časti, celkovo príliš uvoľnený vrch a viacej profilu dole. Pri trimovaní vzniká pocit, že vrch je už pretrimovaný aj pri použití relatívne menšej sily napnutia predného lemu, ale spodok je stále nedostatočne vypnutý.. potom sa to “pýta” dokompenzovať v rahne, čo ale zďaleka nie je ono, má to okrem iného negatívny vplyv aj na rotáciu plachty a ďalšie. genarálne takáto kombinácia menej ťahá, ale skôr twistuje (kontrola pri poryvoch).
Sťažeň je príliš tvrdý v hornej časti = je potrebná relatívne veľká sila na natiahnutie predného lemu tak, aby plachta hore twistovala. Pokiaľ ju natiahnete takto, tak v dolnej časti už je zvyčajne príliš plochá a pri jazde necítiť ťažisko ťahu alebo je príliš posunuté hore, plachta je celkovo nervózna a  ťahá “hore”, čo môže zlepšiť nástup do sklzu, ale za cenu príliš skorej straty kontroly.
Sťažeň má správnu ohybovú krivku ale je celkovo príliš mäkký = plachta je celkovo plochšia, pre ťažších jazdcov príliš mäkká (poryvy, pumpovanie). Pre ľahších jazdcov podľa skúseností skôr príjemné, doporučujeme napr. pre ženy a juniorov.
Sťažeň má správnu ohybovú krivku ale je celkovo príliš tvrdý = oplachtenie je responzívnejšie, tvrdšie. Pre ženy a juniorov obvykle až príliš. Pre ťažších jazdcov najmä vo výrazne preplachtenom režime stabilnejšie. Takáto kombinácia vytvára trochu hlbší profil, teda viac ťahu, opäť výhoda pre ťažších jazdcov od ca 90kg hore.
Existujú samozrejme ďalšie rôzne kombinácie, zvyčajne v konkrétnych prípadoch empíria výrazne predbieha dostupné čísla a z nich odvodenú teóriu.

Hmotnosť
Ľahko merateľný a úplne kritický parameter! Všeobecne platí, že čím vyšší podiel uhlíkových vlákien a čím kvalitnejší typ vlákien bol použitý, tým ľahší sťažeň. A drahší. Áno, niekedy až moc drahý. Ale určite je násobne lepšou voľbou (vhodne pasujúci!) no-name kvalitný napr. 100% sťažeň, než značkový sťažeň nižšej kvalitatívnej triedy (=ťažší).
Nižšia hmotnosť sa prejavuje prakticky pri všetkých prvkoch jazdy. Z hodín fyziky základnej školy poznáme silu na páke. Sťažne majú 4-5 metrov, tu je aj malý rozdiel hmotnosti megaciteľný, od začiatočníckeho vyťahovania plachty z vody, cez vodný štart, prehadzovanie v halze.. až po moderné freestyle prvky. Nekonečnekrát vyskúšané a over-ené. Rozdiel medzi sťažňom napr. 1,5 kg a 2,0 či 2,5 kg je pocitovo enormný.
Ľahší sťažeň sa, ako uvedené vyššie, spája s vyšším podielom kvalitných carbonových vlákien. Toto sťažnú dodáva okrem nižšej hmotnosti aj ďalšie pozitívne vlastnosti.

Cena
Tá je obvykle nie nízka. Závisí nielen od kvality produktu samotného, ale výrazne aj od cenovej politiky samotnej značky. Nie vždy si za viac peňazí je možné kúpiť viac muziky. Aj najsilnejšie značky sa nie vždy hanbia ponúkať za top ceny priemerný či dokonca podpriemerný produkt. Samozrejme sa k tomu nikto oficiálne nepriznáva, ale príkladov z praxe je priveľa, aby to mohla byť náhoda.
Na našom trhu za zmienku stojí jedinečná ponuka Corner shopu a ich vlastných sťažňov, ktoré im podľa ich požiadaviek vyrába top výrobca v Slovenii, výhradne z využitím najkvalitnejšieho carbonu vyrobeného v Torayca – USA. Sťažne dosahujú absolútne pré-miovú kvalitu, kvalitou prevyšujú prémiové (činske) produkty top značiek, pritom za výrazne nižšiu cenu. V ponuke majú rôzne ohybové krivky, takže vedia pokryť rozličné plachty a požiadavky.

 

 

Životnosť
Dobré sťažne môžu vydržať naozaj dlho, nezriedka aj 10 rokov a viac. S rokmi len do veľmi malej miery strácajú svoje vlastnosti, pre bežného surfistu je to skoro nezaznamenateľné . Dôležité je dobré zaobchádzanie. Pre sťažeň môže byť kritické, pokiaľ padne na tvrdú ostrú hranu, ktorá ho môže poškodiť, často aj nie viditeľne.  Preto sa ku kvalitným sťažňom dodávajú ochranné obaly. Rovnako aj pri surfovaní  je vhodné používať chránič na tú časť, kde pri pádoch dochádza ku kontaktu s doskou. Väčšina plachiet má dnes integrovaný chránič v dolnej časti. Doporučujem ešte dodatočný chránič na sťažeň tesne pod rahno, do tej časti, kde pri pádoch dochádza k nárazu na prednú časť dosky. Jednak to pri pádoch známych ako katapult účinne chráni dosku a samozrejme aj sťažeň.
Samozrejme sa sťažeň môže zlomiť. Ako som spomínal, spravidla sú citlivejšie sťažne s vyšším obsahom uhlíkových vlákien, ale určite to nie je pravidlo, závisí to od už spomínanej kvality prvotných materiálov a spracovania. Najčastejším dôvodom je samozrejme pád vo vlnách. Ak sila vlny narazí na oplachtenie pod nepriaznivým uhlom, šanca na viacdielny sťažeň výrazne stúpa. Preto do vĺn skôr kvalitný RDM s hrubšou stenou, neprekonateľné v tomto smere sú napr. Ezzy Hookipa sťažne, vyrábané v USA špeciálnou technológiou.

Pre bežného freeridera z našich končín je častejšie než veľké príbojové vlny riziko spôsobené rozdielom teplôt. Sťažne vo veľmi studenej studenej vode, obvykle na jar, pokiaľ sa zohrejú na slnku, napr. pri dlhšom položení na pláži, následný tepelný šok spolu so zaťažením v akcii im dáva riadne zabrať. Alebo potom v tropických revíroch, keď je čierny sťažeň vystavený dlhšie slnku a súčasne resp. bezprostredne následne zaťažený. Dobrá správa: Nestretol som sa s tým, aby v záručnej dobe výrobca neuznal zlomený sťažeň ako reklamáciu, samozrejme za podmienky, že bol použitý v súlade s jeho určením.

Príliš veľa informácií?
Ak ste dočítali až sem, patrí vám moja úcta. Pravdepodobne vás windsurfing chytil podobne ako nás z Board Academy. A už ste spoznali, že na kvalitnom zladenom equipmente sa aj lepšie jazdí. Ako spomínam v texte, nemusí to byť ten najdrahší.
Ak sa v ponuke chcete lepšie zorientovať a využiť naše skúsenosti, radi sme vám k dispozícii dobrou radou. A podľa možností aj šancou vyskúšať si dobre odladený materiál priamo na vode, napr. na niektorej z našich akcií. Samozrejme ani my nevieme všetko, množstvo kombinácií plachiet a sťažňov sme však mali možnosť vyskúšať a výdatne pojazdiť.
Radi vám môžeme doporučiť vhodné kombinácie, alebo aj upozorniť na tie nevhodné. Môžete takto ušetriť kopu peňazí a využiť ich radšej na dobrý trip za vetrom a slnkom.

 

 

Stanislav Kišš

Diskusia

Facebook diskusia