Dánsko 5. - 11. september 2020

» Návrat

"Tento týždeň sme ešte v Dánsku neboli." Robiak oznamuje v práci majstrovi absenciu na nasledujúce dni. Stredne silná predpoveď , prijateľné teploty a vyzývavý Agger nás nútia vrátiť sa na severné spoty Dánska. Termín odchodu a príchodu , cesta, ubytovanie, stravovanie sme vyriešili rýchlo, sme zohratí a nenároční. Ale prečo si to neskomplikovať pribratím ďalších dvoch surfovania chtivých ale už náročnejších parťákov.

A tak si musíme vypočuť aká strašne dlhá cesta nás čaká, aj tá predpoveď je divná, v noci cestovať je náročné a bolo by dobré si pospať, ako sa pomestíme štyria do jedného auta....a pekne dokolečka dokola. Aj keď všetky otázky a podmienky neboli zodpovedané a splnené, predsa každý so svojími predstavami nastupujeme do ťažko povzdychnutého si Citroena C4 Picasso.

Pred odchodom nás hodinu zdržala pokazená koncovka na vozíku. Ešteže v núdzi poznáš priateľa , pretože v piatok o siedmej večer by nám nepomohla žiadna predajňa ani servis. Na českých hraniciach v malej búdke nám ukázali ako sa podniká. Diaľničná známka , ktorú sme pred týždňom kúpili za 13€ nám predali za 17€. Spôsobom legálnym. Kartou sa platiť nedalo, české koruny nemám a tak panička mení eurá za CZ koruny kurzom 1:18, čo tam potom , že NBS má na kurzovom lístku 1:26. Také typické Česko - Slovenské. O polnoci veľmi na výber nemáme.

Zhruba po dvoch hodinách sa striedame v šoférovaní, až prišiel rad na Skotyho a ten zahlásil , že v noci nevidí na cestu. Pričom po ceste nám rozprával ako bude robiť po nociach taxikára, lebo je to dobre platené. Usmial som sa , Robiak po piaty krát poznamenal , že načo sme ich brali, tiež s úsmevom popod fúzy a ja sadám za volant. Na všetko sa treba pozerať aj z opačnej strany a pri srdci ma hreje pri takom počte cestujúcich menšia uhlíková stopa. Do kempu v Hanstholme sme dorazili o druhej popoludní. Na recepcii nikto, hodinu do otvorenia sa nám nechce čakať.

Ideme teda pozdraviť more, nastrojiť a hurá na slnkom zaliate vlny. Moje telo ma za nočné cestovanie trestá, prichádza neúprosná bolesť hlavy, migréna a nevoľnosť. Chcem nechcem po dvoch hodinách vyzliekam neoprén, vyzvraciam sa do trávy a idem sa prejsť po piesočnatej pláži. Bolesť aj nevoľnosť ustupuje. 

Ubytovanie v drevenej chatke v kempe je príjemné. Spoločné toalety a sprchy sú čisté, pohodlné, vykúrené a z reproduktorov sa šíri upokojujúca hudba. Ako bonus je tu najlepší signál wifi. Dvanásťhodinový spánok robí s mojím telom zázraky. Teším sa rovnako ako ostatní na deň plný slnka, vetra a vĺn. Skoty sa rozhodol ísť na spot ležiaci pod kempom pešo. Asi trojkilometrová vzdialenosť po divočine, rozumej pieskové duny obrastené sýto zelenou trávou, ružami, lúčnymi kvetmi , na nich pasúce sa ovce a hoviadka.

Vietor je celý deň a každý jazdí koľko chce a vládze. Základňa je auto s vozíkom na parkovisku medzi bunkrom a prvou vrtuľou. Na tráve sa dobre stroja veci a do vody nie je ďaleko. Vstup je plytký a kamenistý, ďalej piesok a viac vetra. Prúdenie vetra západné . Výstroj 93/5. Medzi jazdami po hodine prestávka, napočítal som ich sedem. Zajtra to bude bolieť.

Tretí deň nebolo veľmi nad čím premýšľať. Najsilnejší vietor JZ smeru má byť na Aggeri vzdialenom päťdesiat kilometrov južne od Hanstholmu. Po ceste sa zastavujeme vo Vorupore obzrieť ws obchod. Peter a Robiak snívajú o nových doskách. Obávaný Agger sa začal prebúdzať podvečer. Podcenenie „iba“ metrových spenených valcov sa mi vypomstilo a jedovato ma dvakrát za sebou posielajú k zemi.

Za mnou sa ťahá Robiak, ktorý má na tomto mieste nevybavené účty. Pred dvomi týždňami nevyšiel cez valce . Sme ako dve káčatká, ktoré nevedia čo ich čaká. Vietor postupne pridával a hádajúce sa vlny SZ a JZ naberali na výške. O dve hodiny sa dali jazdiť dvojmetrové, usporiadané lámajúce sa vlny. Tak ako sme spolu s Robiakom do vody vošli , tak aj vychádzame. Peter na vodu nešiel, robil nám fotografa a Skoty zostal na chatke pracovať.

Štvrtý deň sa na nás od rána cerí slniečko, teplomer ukazuje v chládku 17 stupňov. Ráno bolo dosť času na uvarenie polievky a pripravenie zapekaných zemiakov na ktorých si cez obed pochutnávame. Z obrovského hanstholmského kameňa sme si urobili na brehu vedľa duny stôl, posadali okolo hrnca, rozdali lyžice a ako mesiačikovia spoločne vychutnávali dobré jedlo. Príjemná zmena po tých studených obedoch. Neskoro popoludní sa úplne vyjasnilo a v neopréne sa prehrievam.

Často padám do vody a napúšťam si do neoprénu chladnú morskú vodu. A keďže padať potrebujem , tak trénujem obrat proti vetru a dak džajb. Hanstholm obsadili Slováci, desať kusov na vode a zajtra sa pridajú ďalší. Pokojný večer na chvíľu vyrušila záchranná akcia . Macovi sa vykĺbilo rameno, ktoré mu za bežných okolností skočí naspäť, tentokrát tomu tak nebolo. Marcel ho dotiahol k brehu, Skoty mu poradil ako si má rameno napraviť a o minútu vysmiaty Maco s napraveným ramenom si išiel po veci, ktoré mu na breh dotiahol nemecký ws.

Streda, deň piaty so sebou priniesol najsilnejšie západné prúdenie výjazdu. JZ smer sa mení postupne na Z a preto je len veľmi ťažké z brehu, ktorý je v závetrí , odhadnúť akú plachtu treba pripraviť. Pripravujem 4,6. Vychádzam na more a vraciam sa späť. Potrebné je dať si čo najmenšiu plachtu , v mojom prípade 3,9. Krásne hladké vlny, vietor zo strany, dostatok času na hranie sa vo vlnách, voda hladká ako sklo, áno Cold Hawaii. Partiu posilňuje Maroš a Jano, ktorí prišli práve včas. Jazdíme do zotmenia.

Nasledujúce ráno by som chcel byť vo vode už o siedmej. Chalani gúľajú očami a robíme kompromis. Z chatky vyrážame o pol ôsmej, silný vietor má byť do jedenástej. Podmienky sa zmenili, aj keď vietor má rovnakú silu ako včera, je viac zo SZ čo znamená vietor na vlne viac do chrbta. Vlny sú nádherné, hravé aj žravé. O jedenástej prebaľujem na päť a ešte tri hodiny vychutnávam postupne sa zmenšujúce vlny. Na brehu sa balí partia z mercedesu V , ktorá pôjde zajtra domov. Tá naša, si podľa všetkého dá zajtra na záver výjazd do Klitmolleru.

Ako inak, dážď bubnuje na predné sklo pri vchádzaní do rybárskej dedinky Klitmoller. Čaká nás sivé more aj obloha, bezvetrie a dvaja plávajúci kajtisti vo vode, jeden dosť ďaleko. Padla poznámka, že to bude asi Maroš, ale ten mi pred chvíľou volal z Voruporu. Idem pomaly strojiť 93/5. Vietor prišiel odrazu, a s ním aj vlny. Nasledujúci týždeň sú tu preteky juniorov a tak si prišli zatrénovať.

Máme možnosť vidieť čo dokážu vo vlnách. Vyletujú z nich ako pukance. Frontlup, beklup, dvojitý frontlup, otočka proti vetru na trojmetrovej vlne a rôzne iné kúsky. Pekné divadlo. Tu človek pozná, aký rozdiel je medzi suchozemcom a športovcom vyrastajúcim pri mori. Hlavne nepreceniť svoje schopnosti ako jeden z ws, ktorého ďalší dvaja vyťahujú z vody a v diaľke hučiaca záchranka.

Predpoveď je ešte na dva dni, ale dohoda na odchode bola daná na začiatku a opuchnuté nohy a krvavé pľuzgiere na rukách po siedmich dňoch surfovania sú tiež za odchod.
GODT TAK.

Oliver Pestún

Galéria k článku