Dobrodružstvo v El Tor

» Návrat

Brieždi sa niečo pred piatou . Ticho je iné ako doma, nikto si nedovolí rušiť prichádzajúci deň. Z okna izby zdravím nehybné palmy, čakajúce na prvý závan severozápadného vetra, prichádzajúceho s východom slnka. Areál Host House - názov hotela v ktorom bývame, je čistý a upravený. Prvé slnečné lúče sú ostré , pretínajú ticho a čierny havran sediaci oproti na streche môže zakrákať.

„Sabah alcheir“ dobré ráno si prajeme s recepčným a pri vstupe do jedálne na prízemí s čašníkom a kuchárom, odkedy ich zdravím ich jazykom sú prístupnejší a otvorenejší. Raňajky pozostávajú z omelety alebo vajíčka uvareného na tvrdo, hranoliek, ktoré sú chutné aj studené , neviem ako ich dokázali tak pripraviť.
 
Chlieb je tu jednoduchá placka z múky bez soli. Ďalej podávajú tavený syr, tvrdý syr , salámu, biely jogurt, šalát z uhoriek a rajčín, ovocný šalát z melónu a jabĺk, med, figový lekvár. Všetko je pekne usporiadané na tanieri a zabalené do potravinovej fólie. Kávu som si pripravil sám do papierového pohára, rovnako výborný čierny čaj. Mlieko bolo vždy pripravené v sklenenom čajníku , ktorý bol postavený na dvojplotničke , odpor ku „kožke“ na hladine som prekonal a opatrne si nalievam do kávy.
Ešte pred odletom som si pozrel mapu a hlavné body ako hotel, ws pôžičovňa RAM , mesto, prístav a uložil som si ich do pamäte. Orientujem sa podľa prístavu, ktorý je oproti hotela, intuitívne po opustení areálu hotela odbočím do prava, kráčam po ceste a chodníku, zvykám si na silné svetlo ranného slnka .

Vydal som sa nájsť Rasťa a jeho pôžičovňu s jediným cieľom a to dostať sa k pitnej vode, ktorú je potrebné kúpiť si v obchode. A keďže neviem kde v meste je obchod, nemám zmenené peniaze a ani kvapku pitnej vody a obrovský smäd, verím že Rasťo mi so všetkým pomôže.
Aj keď som Rasťa predtým nikdy nevidel, okamžite viem , že je to on. Zastihol som ho práve pri prípravách školy , aby sme sa tam cítili dobre. Podávame si ruky , urobil mi kávu , ktorá ma osviežila, vypočul moje otázky a ochotne štartuje svoju Toyotu a ideme do mesta do bankomatu a urobiť nákup. Pozýva ma na trstinovú šťavu - trstinový trs sa priamo pred nami stráca v lise, ktorý ho odšťaví, šťava padá na kus ľadu a z lisu vychádza osviežujúci nápoj s typickou chuťou a raňajky máme za sebou.

Atmosféra mesta El Tor aj napriek tomu , že som spal po prílete len tri hodiny ma úplne prebrala. Na plno zažívam život v meste, ktoré sa riadi úplne inými pravidlami na aké sme zvyknutí v Európe. Rasťo mi všetko ochotne vysvetľuje, odpovedá na množstvo otázok, radí mi , aké ovocie si kúpiť, aké potraviny, ako sa správať, ako aspoň trocha splynúť a byť nenápadný. Ešte netuším, že atmosféru mesta si naplno užijem až o dva dni neskôr, kedy budem blúdiť v uličkách mesta sám, bez ochranných krídiel môjho sprievodcu.
Vietor na spote má svoje špecifiká ako to už býva aj pri ostatných destináciách. Do zálivu , kde je umiestnená škola s pôžičovňou prichádza cez pevninový pás zo severo západu a je OFF. Pri prechode cez pevninu ho rozbíjajú stavby a iné prekážky , preto sa správa v zálive ako vietor frontálny s nárazmi a nie ako vietor termický.
Voda v zálive je v podstate hladká aj pri silnom vetre. Aj keď by sa smer vetra OFF zdal byť prekážkou pri výučbe začiatočníkov, Rasťo má precízne spôsoby výuky a ak dodržiavate jeho pokyny riziko odplavenia na druhú stranu čo je odhadom pol kilometra a končíte na prístavnom móle , je minimálne.

Vlastnosti termického vetra o zhruba vždy dva metre silnejšieho ako je v zálive dostanete do plachiet na otvorenom mori, akonáhle prekročíte „point“ - koralovú plytčinu , na ktorej je malá zhrdzavená kovová konštrukcia, ktorá je umiestnená pri vstupe do zálivu. Najsilnejší vietor , ktorý som tu jazdil na otvorenom mori bol 12-14m/s , pri týchto podmienkach sa tvorili 1 a pol metrové válovy, vlny tu nemajú kinetickú energiu, sú on shore, veľmi podobné podmienkam pri silnom vetre v Sukošane na jugo, alebo na Kamenjaku pri bore.
Hladké vlny sa tvoria v úrovni pláže pri Habibi, avšak najkrajšia vlna končí na koralovom útese, ktorý je pomerne ďaleko v mori a ak vás tam vlna zatlačí a spadnete, máte ťažký prúser, nakoľko sa tu jazdí s holou kožou na boso, preto, vždy keď som cez toto miesto prechádzal mal som stiahnuté hrdlo a aj niečo iné.

Pláž pri škole je čistá , piesková a v čase keď sme tam boli môžem napísať aj súkromná, nikde nikoho. Pred školou je vyvesená vlajka podľa sily vetra , o výmenu sa stará Rasťo, poctivo ju každé ráno vymieňa ak treba , aby neodplašil vietor. Vstup do vody je pieskový. V zálive vo vode treba dávať pozor na igelitové sáčky a iný odpad , ktorý tam sfukuje vietor zo smetných nádob, ale nebolo to až také hrozné.

V zálive sa dá bezpečne plávať, z opačnej strany výbežku ak prestane fúkať vietor a ustanú vlny sa dá šnorchlovať , mal som tú možnosť a bol to silný zážitok, aj keď farebný svet koralov je značne zredukovaný vplyvom civilizácie.

RAM WS pôžičovňa a škola je pripravená pre všetkých ako začiatočníkov tak pokročilých, wave, freestyle, race, foil, dá sa požičať aj paddle , ale nie kite. Značka RRD. Rasťo má svoje pravidlá, svoju kávu a mango šťavu, usmial som sa. Dá sa s ním dohodnúť a vie urobiť kompromis. Prístup hodnotím ako rodinný a individuálny. Samozrejme vypraviť sa do takéhoto kúta sveta nie je samozrejmosť a bez dobrej podpory a spoľahlivého zázemia by to bolo veľké dobrodružstvo s nejasným koncom.

Rasťo je v tomto absolútne spoľahlivý, zodpovedal všetky moje otázky a pomohol a poradil úplne so všetkým od leteniek, cez ubytovanie, stravovanie, transfer atď.
Ja a foil. Priznávam , chcel som si to vyskúšať a vlastne veterné podmienky, ktoré sme mali boli pre učenie ako stvorené. Priznávam, že som bol prekvapený , keď po prvej polhodine som prešiel pár metrov nad vodou v druhej hodine urobil halzu nad vodou a po dvoch hodinách učenia som vyšiel na otvorené more.

Pripisujem to tým nekonečným hodinám na wsdoske a dobrej úvodnej inštruktáži od Rasťa. Foilovať na flet vode bola nuda , ale na otvorenom mori a vlnách veľké dobrodružstvo. Je to úplne iný rozmer vnímania pohybu v spojení s tajomnou vrtnou plošinou, nekonečnom, lietajúcimi rybkami, západom slnka , pocit silne návykový. Nie , neprechádzam na foil, ani si ho nateraz neplánujem zaobstarať, ale ten rozmer si budem pamätať. Na otvorenom mori sme sa kontrolovali s Rasťom a Milošom.
El Tor , je zhruba 30 tisícové mesto , práve sa tu dokončuje univerzita s kapacitou 30 tisíc študentov. Mesto má svoju nemocnicu, banky, poštu, lekárne, kostoly, mešity a svojich strážcov. O bezpečnosť sa starajú desiatky policajtov, vojakov , vrátnikov. Je potrebné pochopiť mentalitu a kultúru oblasti, vtedy sa ľahšie prijíma obraz mesta a jeho spôsoby a život. Treba skloniť hlavu pred tradíciami, kultúrou, zvykmi a hlavne ich treba rešpektovať. Potom príde odmena v podobe vychutnávania si atmosféry, dobrého jedla, kávy , radosť s poznávania stavieb, kultúry, zvyklostí.

Nie každému môže vyhovovať nastavenie a mentalita obyvateľov a dokonca to môže prerásť aj do znechutenia a konfliktov. Ak však chcete nahliadnuť do sveta , kde prevláda islám , vidieť na vlastné oči kultúru a zvyky, dýchať vzduch nasýtený rôznymi pachmi od parfúmov svetových značiek až po neznesiteľný smrad z rybacieho trhu, alebo chudobnej osady priamo v meste a máte v sebe zvedavosť a dušu dobrodruha, tak El Tor odporúčam.

Ak ste gurmán v oblasti gastra, tak toto je raj na zemi. Chuť ovocia a zeleniny sú výrazné a plné slnka. Za mňa vyhrala trstinová šťava, mango, banány, ktoré si kupujete tak, že ich trháte priamo zo „stonky“, ďatle, hrozno, paradajky. Zo sladkostí sme si obľúbili mleté sézamové zrniečka s cukrom, ale aj med a pomarančový džem. Pekárenské výrobky toľko druhov, že nemáte šancu sa v tom zorientovať.
Špeciality do výmyslu sveta, my sme mali poctivo na večeru ryžu a kura na rôzne spôsoby , samozrejme kvôli obave z tráviacich problémov. Myslím, že tým sa ako človek ktorý tam príde prvý krát v živote nevyhne nikto. Mňa zasiahli na šiesty deň pobytu, našťastie bezbolestne a bez kŕčov, len hnačka a mierne zvýšená teplota. Rýchlo zaberá liek Antinal, ktorý dostanete v každej lekárni za 21 Egyptských libier, alebo ako im Rasťo hovorí „somárov“. Ak chcete prísť vyzbrojení už z domu, tak u nás máme liek s tou istou účinnou látkou s názvom Endiex, len tá cena je rozdielna. Antinal 200mg, 26 cps. 1,16€, Endiex 200mg , 30cps. 6,85€.
 
A ešte zopár príkladov, cena benzínu 9 EGP/l = 50 centov , coca cola 2l - 12EGP= 66 centov , výmenný kurz je 1€ =18,16 EGP.

Teplota vody bola 26 stupňov a vzduchu v noci 25 cez deň 35 stupňov, surfoval som v neoprénových kraťasoch a dlhom lykrovom nátielníku. Ak ste na otvorenom mori dlhšie ako hodinu , odporúčam krátky neoprén.

Venované Rasťovi Marčekovi.

Šokran.

Ďakujem Bohu , že som mohol ísť a vrátiť sa, Martinovi Madarovi, že urobil súťaž a Rasťovi, že dal cenu do súťaže a Milošovi , že sa pridal.

Cesty ws sú nevyspytateľné.

kontakty na surf centrum: 
www.facebook.com/ramsurf.school 
ramsurf.school@gmail.com 

Oliver Pestún

Galéria k článku