Hanstholm - Dánsko - sólo

» Návrat

Opar nad bielymi čapicami zosúvajúcimi sa z 5 metrových vĺn vytvorený zo slanej vody a vetra prúdiaceho rýchlosťou na hranici 100 km za hodinu vytvára obraz bielej na šedom dánskom pozadí. Ak je symbolom pekla čierno oranžová, tak potom dánske peklo je biele....

Vstupenkou do bieleho pekla je dobrá fyzická kondícia, vnútorná rovnováha a potlačenie sebazáchovného pudu. Hodiny behu, posilovania, jazdenia na Kráľovej , otužovanie mi pridávajú na sebavedomí a sebaistote. Hovorím to s pokorou, pretože ak sa rozhodne Boh Vetra a Vody že ma neušetria, neurobím nič. V bielom pekle som bol v Hanstholme už dva krát a zakaždým som si povedal, že už nikdy viac.

Už len pri pohľade z brehu mám zimomriavky a strach , ako keby som nedokázal rozumne uvažovať , myslenie je paralyzované tým obrazom besniaceho mora. Pozerám sa na čajky, ktoré v tom vetre majú len rozprestreté krídla , natočené proti vetru a posúvajú sa dopredu. Ako je to možné? Vedia presne čo majú robiť, intuitívne, neuvažujú a nekalkulujú, vedia že sa to dá ? Tak si z nich beriem príklad.

Je 8. august 2023 utorok ráno. Včera som večer jazdil vo vetre okolo 18m/s , prichádzala víchrica, ktorá bude šľahať pobrežie dva dni. V noci vietor narážal do auta neúprostne silou, ktorá húpala celé auto. Veľa som toho nenaspal. Idem sa pozrieť na more. Biele peklo je pripravené. Nečakal som , že na vode bude niekto, ale predsa. Dvaja kitisti predvádzali skoky, ktoré som nikdy nevidel. Od starého móla po bunker – vzdialenosť 600 metrov to dali vzduchom na tri krát. Výška letu bola viac ako dĺžka šnúr. Pristávali bezchybne. Ak ich vyzula vlna, pomáhali si .

Okrem nich som za celý deň nevidel nikoho. Oni si to dali cez obed ešte raz od móla po bunker. Vykuklo aj slnko a zdalo sa mi že trochu poľavilo. Čakal som do poobedia , vietor mal byť o málo slabší, ale nebol. Prepínam sa do módu automatu , smiech, začínam sa pripravovať na vstup do mora. Plachta 3,7 , plavák 93, vesta, prilba. Po vodnom štarte sa vietor zúrivo zahryzol do plachty, skáčem prvý valec, druhý, tretí , štvrtý ma vyhadzuje vysoko do vzduchu a náraz vetra mi rozhadzuje rovnováhu , zlý dopad a o chvíľu som zaliaty valcom. Rýchlo preč, vodný štart a späť na breh za malé mólo. Vydýcham sa a ďalší pokus dostať sa o niečo ďalej.

Plán bol jasný, dostať sa cez valce čo najďalej, rýchly obrat , nástup do vlny a späť. Z deviatich pokusov som vyšiel sedem krát a odjazdil štyri masívne vlny. Celé to trvalo od pol štvrtej do šiestej večera. Potom ako som vyšiel na more, išli skúsiť šťastie ďalší dvaja ws, jeden profík asi na hodinu ukrytý za mólom a druhý skončil na druhom valci a brehu okamžite potom ako vyštartoval. Smer vetra bol side off , aj preto tá opatrnosť a nechcel som ísť ďalej ako po úroveň starého móla. Podľa predpovede bol vietor 19 – 29 m/s , čo môžem potvrdiť. Nič také som doteraz neokúsil a dokázal som sa udržať na doske a zjazdiť vlnu. Pre mňa športový výkon roka , ak si odmyslím novoročný beh 34km na Sĺňavu a späť bez predchádzajúceho tréningu, úsmev.

Bolo výborné, že som na spot prišiel už piatok 4. augusta na obed. Únava z cesty razom opadla pri pohľade na slnkom zaliate biele hrebene. Začal som s 5 o 13 stej a končil so 4.2 plachtou o 20 : 00, už som naozaj nevládal, úsmev. Ráno bol vietor len dopoludnia, to som sa hral so slalomákom a 7 plachtou vo vlnách, akurát som si polámal všetky spiry. Vedľa mňa jazdila asi 70 ročná ws na padlborde s 5 plachtou. Pekne si nastúpala a spustila sa po vlne až ku brehu, výborná inšpirácia. Nedeľa bola o vetre SV asi 6 m/s , zobral som si slalomový plavák, 5 plachtu a učil sa obraty proti vetru. Pri 1 metrovom čope , veľká sranda. Celkom ma to uťahalo a zaspal som ako nič.

Poznať podklad , pobrežie , prúd, skaly vo vode bola dôležitá skúsenosť pred očakávanou smršťou. V pondelok 7. augusta sa malo rozfúkať až popoludní, ale už o pol deviatej zastavili vrtule a rovno som tam vhupol s 3,7 o 11:00 a o 20: 00 som skončil, vtedy už boli nárazy vetra cez 20 m/s . Vo vode som sa zrazil so Šutrom z CZ a to doslova. Smiali sme sa , že to nie je ani možné. Jemu vďačím za videá ktoré mi urobil počas večerného jazdenia. Chcel mi urobiť video aj z utorka, ale ja som odmietol, kvôli tomu, že by ma to vyrušovalo. On išiel utorok na nejaké jazero za Klitmoller, kde jazdil asi 45 minút s 3,7 plachtou. V stredu 9. augusta som vyšiel na vodu o 7:00 a vyšiel o 19:30 s tým že som mal cez obed 2 hodinovú prestávku. Vietor 15 -23 m/s, plachta 3,7, večer vietor 12 -17m/s, plachta 4,2 . Štvrtok som pokračoval od 8:00 so 4,2 až do 13:00, kedy už vietor klesal , spolu s vlnami. Počasie bolo nádherné, ale moje fialovo modré palce, dotlčené rebrá zavelili stačilo.

Aj keď som oslovil 5 kusov ws z naších radov, nikto sa nepridal a tak som vycestoval sám. Spal som v aute , na jednom mieste celý týždeň. Strava bola pestrá – omastený chlieb, mamine rajčiny , uhorky, paprika, hrušky , slanina, jedla bedla vyrastená 3metre od auta a tatov pastovaný med ako sladné do kávy a čaju. Aj napriek pravidelnému prísunu masti, masla, slaniny sa mi nepodarilo udržať hmotnosť a prišiel som denne asi o 1kg telesnej hmotnosti.

Na konci sveta som opäť videl veci nevídané. Kitisti v 30m/s a skoky vysoké cez 30m, wingista robiaci salto s foilom po vlne aj proti , ženy putujúce vo svojích plechových miláčikoch úplne samé, ale aj nemecká rodinka, ktorá zaparkovala na pobreží , vysaunovala sa vo svojej saune, ktorú si ťahali za autom a nahí naskákali do vody . Jednu noc som spal vonku zakrytý hviezdami na terase v dune a pozeral na nekonečno, oranžovú v dialke po západe a pred východom Slnka. Spacák som musel ráno žmýkať , čo bol tak premočený vlhkosťou. Premena pobrežia z pokojnej hladiny na biele peklo sa dialo kúsok odo mňa a mal som možnosť zažiť tú magickosť sily prírodných živlov.
Ďakujem Bohu Vetra a Vody, že ma ušetrili.
Venované Samote.

Oliver Pestún

Galéria k článku