Nedalo mi a musel som založiť túto diskusiu (po čítaní diskusie na Kona WS Championship).
Vidím tu priestor pre všetkých, aby predstavili, čo ich na WS baví, vzrušuje, pri čom zažívajú najväčší adrenalín, kedy je to ten správny ''FUN''...

Ja osobne už nejakých pár rokov surfujem, ako športovec som mal spočiatku aj súťažné ambície. Podarila sa mi účasť na niekoľkých pretekoch Formula WS (bez nejakých výsledkov), mám dokonca medailu z M-SR vo WS v triede Funboard a niekoľko účastí v 100km Maratóne (2-krát druhé miesto za Martinom Lapošom)...to bolo...
Postupne so zvyšujúcimi sa schopnosťami som sa prepracoval k tomu, že ''dvere'' a 11m2 plachta už nie je ''FUN'' (hoci spočiatku som bol zo sklzu pri 6m/s nadšený...) Dnes mi zostala už iba jedna doska 87l a nejaké malé plachty (to mám 90kg) a tie pocity, čo som dakedy zažíval pri miernom vetre, zažívam dnes až od cca 15m/s a najlepšie, keď sa na mňa valí aspoň 2m vlna a ide ma utopiť - to keď zvládnem, až potom nastáva ten správny pocit...proste posunul som si hranice...BACHA VŠETCI, KAM SI POSUNIETE HRANICE, ABY STE MALI STÁLE ''FUN''...
Našťastie som si našiel kompenzáciu - kitesurfing, snowkiting - nikam sa neponáhľam, pomaly sa učím a stále ma to baví už od 5m/s...hranicu si isto pomaly posúvam, občas niečo skočím, niečo preletím - ale dúfam, že mi to takto vydrží čo najdlhšie - pretože pocit sedieť na brehu a čakať, kedy už konečne poriadne zafúka (hoci borci s ''dverami'' už sklzujú), má od ''FUN'' skutočne ďaleko...

Vzhľadom k rôznej ''vyspelosti'' jednotlivých čitateľov windsurferov na tomto fóre, bude zaujímavé čítanie (aspoň podľa mňa) kto má kde svoju hranicu a čo momentálne vníma ako ''správny FUN''. A ak niekto skáče saltá, určite nebude kritizovať niekoho za to, že je šťastný, keď prejde 100m v sklze.
Ja keď som napríklad prvýkrát bol na Kráľovej a fúkalo 10m/s, pripadala mi tá voda neskutočne veľká, vlny neskutočne vysoké a nebolo mi teda všetko jedno, keď som do toho išiel (o vodnom štarte som ani nesníval...), ale s akým nadšením...

Verím, že táto téma zaujme, keď nie, zapadne do zabudnutia

Igji,Ty si kolkokrat vyhral puskinov pamatnik?napis este.nejake kaleraby.(vreckovky mi preplatis)

Igji napis este nieco, prosim

...to Igji: pekne si to napísal, keď napíšeš prvú knížku s WS nádychom hlásim sa o prvý kus , ja tiež malý príspevoček, tento rok som pochopil, že existuje aj lepšie spojenie ako 135 liter a 6,5-8m2, neviem prečo ale doteraz som v tejto kombinácii cítil absolútnu spokojnosť aj keď Čildo, Riki, Zajo, Braňo krútili hlavami, nerobilo mi problém ani spojenie 135 s 5,5m2 ostatní mali max 90 s 4,7...problém nastal k večeru, kedy som jednoducho odpadol ... hop a pišla sezóna, kedy som túto láskavú a nežnú kombináciu nahradil mladšími a štíhlejšími hračičkami

Hmm, skúsim aj ja - tento rok v lete som ukončil štvrtú sezónu a začal piatu - surf som si kúpil na narodeniny, tak mám vždy dôvod zamyslieť sa a bilancovať. Teraz mám pocit akoby to bola taká dobrá zhoda okolností, ktoré ma posúvali tam, kde som. Že prvý plavák mal honosný nápis 120l a reálne tak 108 - to bolo peklo vytiahnuť prvých 100 krát plachtu, že chalani zo Šoporne začali vtedy kedy ja, tak som nebol sám pri vode, vždy keď trochu fúklo, že mi Gero požičal malé plachty a tak som sa dostal na prvú boru, že Braňo nosí tie skvelé plaváky za ešte lepšiu cenu, že ma Marcel s Marošom zobrali na vlny aby som zistil čo je severné more, aj že si Bukso kúpil tú knižku, z ktorej som sa čo-to naučil a hádam ešte naučím...
Teraz cítim také silné nutkanie keď vidím hviezdy na guru alebo konáre za oknom, no a keď prídem k vode a čím je viac biela tým cítim silnejšie volanie. Potrebujem cítiť tú energiu vetra a vĺn, čím viac tým lepšie, vtedy som spokojný. Vo vode aj vo vzduchu - ďalej a vyššie. O to sa snažím - akési spojenie, keď je plavák mojimi nohami a plachta rukami niekde medzi vodou a vzduchom. Vtedy prichádza tá radosť, šťastná myšlienka čo dáva krídla...
Už sú aj ciele na ďalšiu sezónu, stratégia premyslená, takže určite sa vidíme!!!