MS 2005 Raceboard

» Návrat

Ani za siedmimi horami ani za siedmimi dolami, ani sa tam voda nesypala, ba dokonca sa ani piesok nelial... Ale aj napriek tomu dosť ďaleko, teda aby som bol nepresný 4 000 km z rodného mesta. Tak práve tam v Puerto de Santa Maria sa konali tohoročné majstrovstvá sveta v RACEBOARDe.

Vzhľadom na to že nové olympijské RS:X-y neboli dostupné v dostatočnom množstve a v rozumnom čase bolo to vlastne najväčšie meranie síl windsurfistov v kurzovom pretekaní tento rok. O úrovni hovorí nielen počet, ale hlavne kvalita pretekárskeho poľa, ktoré sa zišlo v Španielsku (93 mužov, 35 žien). Raceboard-isti, mistral-isti, formu-listi, dokonca aj slalomári a freestyle-isti či dinghy-sti to všetko sa naháňalo po vodách cadizského zálivu prvý októbrový týždeň. Vyzbrojený prototypom „numer 2“  slimovej maratónskej špeciálky som sa z dostatočným časovým predstihom vybral na tréning na preteky do Cadizu. Pretože pravidlá triedy RACEBOARD od dnešného roka zahŕňajú aj hybridné plaváky na vode sa pohybovalo väčšie množstvo nielen old school raceboardov, ale aj hybridov od exocetu, starboardu a samozrejme nový olympijsky RS:X. Už jazdenie pred pretekmi ukázalo že naozaj veľa bude záležať od poveternostných podmienok. Najmä stredne silný a silný rovnomerný vietor vyhovuje hybridom aj keď samozrejme záleží na tom, kto na danom plaváku stojí. V slabom vetre je to samozrejme závod vo veslovaní pri ktorom možno mali raceboardy navrch, ale aj tak záležalo od toho kto koľko odmáva. Jasne rýchlejšie boli raceboardy len v jednoznačne „Non planing conditions“ kedy už ale netreba mávať do zbláznenia.

Španielsky „maňana“ prístup poznačil začiatok pretekov. V prvý deň sme sa na vodu dostali len hodinu po tom čo sme mali, čo bolo horšie, najmä pre pretekárov bez podpory bol fakt, že sme potom ešte hodinu a pol postávali na vode kým nám postavili trať a pustili sa do štartových procedúr. Vietor medzitým samozrejme zhasol a vzhľadom na to že sme štartovali v ústí prístavu, kde je najsilnejší prúd hneď v úvode sme si pocvičili aj štarty a zistili ako vyzerá čierna vlajka. (Je čierna pozn. autora). Počas takmer celej prvej rozjazdy som viedol aj napriek faktu že som na prvom zaďáku zlomil najdlhšiu spiru. Na poslednom zaďáku ale smečka prenasledovateľov na RS X-och dostala pofuk pri hornej boji a ja som sa mohol len pozerať ako prileteli až za mňa a dvaja z nich, pretože posledný zadobok do cieľa bol ostrý ma nakoniec aj po ceste do cieľa prevalcovali. Nasledovala našťastie prestávka, takže som mohol na brehu vykombinovať náhradnú spiru. Čakalo ma tam ešte jedno prekvapenie. Diskvalifikácia za predčasný štart. Takže som ešte stihol napísať protest a rozhodcovská komisia po zhliadnutí videa so štartu nakoniec večer  rozhodla v môj prospech.

V druhej rozjazde poobede som sa už nesnažil nič nenechávať náhode a mával som čo sa dalo. Náročné podmienky na hranici sklzu keď maju RS:X-y navrch pri kurzoch po vetre dali naozaj zabrať. Poučený z prvej rozjazdy a faktu, že ani pol zaďáka nie je náskok tlačil som na pílu, až kým som nebol v cieli. V závere sa začali jednotlivé skupiny miešať do čoho sa ešte pripojili baby, takže bolo veľmi ťažké odhadnúť, kto je mojím prenasledovateľom a kto má ešte kolo. Rozjazdu som dotiahol do úspešného záveru ba dokonca s odstupom asi dve a pol minúty pred druhým.

Druhý deň, tretiu rozjazdu, sa síce rýchlejšie, ale predsa opakoval maňana prístup. Našťastie sme stihli odjazdiť prvú rozjazdu v relatívne silnom vetre. Raceboardy a hybridy sa miešali medzi sebou ako sa patrí. Veľa záležalo od toho kto príde prvý na stúpačkovú bójku a s vetrom preletí aj pomerne dlhý zadobočák na outher loop. 4 miesto v rozjazde – OK. Medzitým ale vietor zhasínal takmer do 0, takže pre našu skupinu sa 4. rozjazda odjazdila až v poobednej bríze.

Štvrtá rozjazda - festival v mávaní. Po nie veľmi podarenom štarte som sa v priebehu stúpačky vysekal na druhé miesto na hornej bójke za Curra Manchona (ESP 9) s asi 30 metrovou stratou. Pozreli sme na seba a začali ... Dve kola sa pohyboval odstup od 20-40 metrov. Predviedli sme match race, za ktorý by sa nemuseli hanbiť ani v americkom pohári. Ale nepustil ma, aj keď mu do smiechu v cieli veľmi nebolo a ob

Diskusia

Facebook diskusia