CADIZ 2007

» Návrat

Tak ako po mnohé iné roky aj tento krát som sa vybral na juh Európy hľadať slnko a vietor, potrénovať, vidieť známe, ale aj nové miesta. Už po druhý krát sa aj tento rok ku mne pripojil “Karlos” – Karel Lavicky, mladý perspektívny surfista z krajiny za riekou Moravou. Plány boli tentokrát trocha komplexnejšie a cestou-necestou sme chceli nielen navštíviť Cadiz, Tarifu, ale aj potrénovať v dejisku tohtoročných majstrovstiev sveta Cascais v Portugalsku. Zúčastniť sa dvoch pretekov svetového pohára v novej olympijskej triede NeilPryde RS:X a to v Puerto de Santa Maria v Španielsku a na Garde v Taliansku.

Začiatok prebiehal v podstate podľa plánu. Po dvoch dňoch náročného šoférovania diaľnicami Nemecka, kruhovými objazdami Francúzska a dvojprúdovými “autoviami” Španielska sme šťastne, no veľmi vyčerpane dorazili do Puerta de St. Maria, práve v čase keď sa schádzali aj pretekári z iných krajín. Samozrejme, česť výnimkám, ktoré na juhu Španielska zimovali už posledné 3 mesiace. Týždeň výdatného tréningu, krátky deň odpočinku, malá “nemoc”, ktorú sme tento krát bohužiaľ nezaradili na zvýšenie výkonnosti niekde v bare, ale ozajstné prechladnutie.

Preteky v uvoľnenom španielskom štýle prebiehali hladko aj keď sme na vode trávili skoro 4 hodiny denne a vzhľadom na prevládajúci slabší vietor sme si ich krátili najmä dôkladným precvičovaním pumpovania. Zimná príprava, ale aj tréning v Miami priniesli ovocie a ja som sa po rozpačitom začiatku pomaly prebíjal výsledkami smerom nahor. Nakoniec som skončil 14ty a nechýbalo naozaj veľa a mohol som byť ešte vyššie. Vyrovnané výkony mi vzhľadom na 2 škrtačky skôr poškodili ako pomohli, ale na to sa sťažovať nedá. Z pocitom dobre vykonanej práce sme sa vrhli opäť na cestu smer Cascais.

Na cestu sme pribalili poľského juniorského reprezentanta Artura Novickeho, ktorý nasledoval zvyšok poľskej reprezentácie, ktorý už v Cascais pilne trénoval aj s českým olympionikom Tomom Malinom. Tam nás ale čakalo nemilé prekvapenie. Škoda, že niekto z nich pri komunikácii cez smsky so mnou nespomenul, že za to že si zložím v klube svoje veci zaplatím 120 na týždeň a ďalších 25 budú chcieť za to, že tam  zaparkujem autom. To by som z Cadizu ani odchádzal. Vydieranie organizátorov bolo až príliš prehnané a po zhodnotení mojej a Karlosovej finančnej situácie sme zistili že 500 euro sa dá investovať do nášho windsurfingu aj racionálnejšie ako za týždeň v Cascais dotovaním organizátora MS 2007. Takže sme len vyložili Artura a vyrazili nasr….dený opäť na cestu.

Týždeň pred pretekmi na Garde bolo jasné, že nepôjdeme trénovať do dejiska pretekov kde je aktuálne 7stupňov, ale budeme hľadať útočisko niekde v južnom Francúzsku, kde sú podmienky nielen čo sa týka vetra, ale aj teploty priaznivejšie. Cestou sme, samozrejme, museli prekonať Pyreneje. Súčasťou tohoto  rituálu je každoročná návšteva Andorry. Lacná nafta a pre zmenu jeden deň zimnej sezóny na lyžiach. Snehové podmienky síce veľmi slabé, ale aspoň na zjazdovkách bolo dosť snehu. Deň lyžovania tejto sezóny a znova do auta. Ďalšia zastávka Leucate. Leucate, známe svojimi 200 veternými dňami v roku. Tie dva, ktoré sme tam strávili s Karlosom sa niesli v znamení boja s preplachtenou 4,7. Podľa vetromera vietor niekde okolo 40 +/-5 uzlov. Sranda bola aj keď to na vode vyzeralo niekedy ako na bojisku. Vzhľadom na to, že sme ale chceli pred pretekmi “podrtiť” opäť aj RSXy rozhodli sme sa presunúť ďalej na sever do Carnon la Plage, kde je tranmontana (vietor z hôr) väčšinou slabšia. No väčšinou je slabšia, ale v deň keď sme dorazili my naozaj nebola.

 

Na móle prístavu som nameral v poryvoch 50uzlov a na vode ich bolo ešte minimálne o10 viac. Lietal piesok, voda a dokonca aj trupy optimistov. Jeden z nich pristál aj na prednom okne parkujúcej dodávky, našťastie nie tej mojej.  Asi by som tažko vysvetľoval v poisťovni, že potrebujem preplatiť výmenu predného okna lebo mi doň priletela loď!!! Na druhý deň našťastie vietor poľavil.

Diskusia

K správe neboli pridané zatiaľ žiadne diskusné príspevky.

Facebook diskusia