Carro masaker only od Egos :-)

» Návrat

Píšeme reportáž z výletu, aby sme vzkriesili mŕtvy ws web. Cesta ako do raja, nemá konca a keby ešte kus , tak dôjde pivo. Konečne po dvoch dňoch stabilný prílet s malou turbulenciou do rodnej dedinky Carro derevňa a hneď začali prípravné práce na siahodlhé večerné vybaľovanie matrošu. Po dvoch hodinách bol matroš vybalený a vypitý a šťastlivo každý našiel svoje pridelené bydlo vedúcim zájazdu.

Prvý sklzodeň začal tradične štyri-dvojkou, lebo sme zle nastrojili. Potrebná bola totiž trojka, ale netreba dýchať stále len vzduch.
Deň číslo dva bol ešte lepší aj keď dochádzalo k častému zavzdušneniu dýchacích prístrojov v Tatramatke, pričom nie vždy bol mančaft po inventúre kompletný. Večer sa nakoniec ukázalo, že počty sedia.

Trojka bola na päťky, zato Chardonnay na jednotku.

Štvrtý deň zasa na štvorky a backloopy išli dole hlavou, na rozdiel od slivky, čo iba stekala po vlhkom podnebí.

Piaty zápis v lodnom denníku znamenal  úľavu, lebo Cognack došiel aj kuriérovi v shope a museli sme improvizovať s pelendrekom Pastisom, kde dochádzalo k častým zvratkom v Národnom podniku Tatramat po rannom nástupe do práce druhého dňa.

Šiesty deň je od slova siesta, takže na kašu.

Sedmička sa vyznačila slabším mistrálom- ako na fotke- kde v pravidelných intervaloch neskúsený klienti odovzdávali časti materiáli skúsenejšiemu príboju a miera nárastu tržieb v ws shope dosahovala predkrízové hodnoty. Tomuto sme sa vzhľadom na dokonalé čítanie H2O hladiny hravo vyhli veľkým oblúkom cez Pastisove pozostatky.

8-mi deň je priemerná predpoveď na trojky, teda máme všetko nad 4qm zabalené ako štrúdľu , keďže to očividne nebudeme na tomto výjazde už potrebovať.

Číslo deväť a desať bude v znamení prehrievania generátora na trojkách, nemyslíme tým kozy, a potom hodíme očkom po lacnej nafte, čo nás dovezie na rodnú hruď.

Výlet sa vyznačuje značnou spotrebou nafty aj v prestojoch, kedže solárna stanica nevyrába ani polku z toho, čo spotrebuje satelitný internet a Šeherezáda s Oňurom v noci. Takže čo na záver? Proste nikdy nechoď do opery, aloha!

Peter Rusnák

Galéria k článku